Hra živlov: Ľad

21. kapitola

Nemala som nič pripravené. Hlavou mi stále behalo či to bol naozaj on. Ale je to moje prvé zasadnutie parlamentu takže by odomňa nič nemali požadovať. Aj keď mi to trochu trápne bolo keď Alexej mal zo sebou celý fascikel papierov.

Celú cestu lietadlom si ich ešte čítal. A ja som len sedela oproti a po očku ho pozorovala. Obaja sme sa oblečieme do formálneho oblečenie až tam cesta lietadlo je dlhá a oblečenie by sa len zničilo. Pozerala som sa vonku z okna keď v tom sa mi trochu rozmazal obraz. Pretrela som si oči no neprestávalo to až som mala pred očami len sivú hmlu. Potom sa mi obraz začal čistiť no už som nebola v lietadle. Sedela som na stoličky a držala som niekoho za ruku teda asi som to nebola ja asi to bol niekto iný. Ruka, ktorou niekoho držal bola malá a jemná a na prstenníku bol zlatý prsteň asi patrila dievčaťa.

Pohľad zdvihla hore a pozerala sa na chlapca, no vyzeral skôr na dvadsať. Na tvári mal dýchaciu masku, spod trička mu vyliezali rôzne hadičky a okolo pípali prístroje.

,,Predtým si hýbal prstami a mrmlal si zo sna a teraz keď tu sedím sa ani nepohneš?" Jemne mu začala prechádzať po chrbte ruky. ,,Tak nič. Ešte aj teraz si príšerne tvrdohlavý. Hans, necháte nás prosím samých."

,,Iste Vaša výsosť." Vo svojom teda jej zornom poli som zachytila komorníka ako odišiel. Hneď ako za sebou zavrel dvere sa prudko postavila a pri tom ako smerovala ďalej od postele si skoro až šklbala vlasy. Čo odomňa dofrasa chceš?! Čo mám urobiť aby si sa prebral?! Nechcem nič viac len aby si sa prebral. Nič iné som si v živote viac nepriala tak mi urob láskavosť a zobuď sa!" Otočila sa k nemu luskla prstami a v ruke mala ohnivú guľu. Chvíľu si ju pretáčala v ruke a potom ju hodila doňho. Hádzala doňho ďalšiu a ďalšiu až kým neklesla na zem a nezačala silno plakať do dlaní.

Lietadlo naskočila a to ma prebralo z môjho prvého prevtelenia. Z letiska sme išli rovno do parlamentu kde ma zobrali ku mojej stylestke ako to raz nazvala Cassandrová, ktorá ma mala dať do poriadku. No keď ma videla len zalomila rukami. Celú noc som mala totiž ruku pod hlavou a tak moje vlasy nabrali sivo-modrý odtieň na niektorých miestach trochu do fialova.

Urobila mi jemný make-up, vlasy mi vypla do hora len pár pramienkov mi nechala voľne visieť okolo tváre. Obliekla ma do svetlo modrý dlhých šiat, na ktorých bol vzor podobní čipke. Boli s dlhými rukávmi a za sebou mali krátku vlečku. K tomu ešte ladiaci lodičky na vysokom opätku a malá strieborná korunka s diamantmi.

Bola som už hotová a tak som čakala kým po mňa niekto príde a prišiel.

,,Vyzeráte úžasne, Vaša výsosť. Som váš hovorca a zároveň aj tajomník. Pri zasadnutí budem za vás hovoriť všetky vaše návrhy a všetko ostatné. Môžete sa spoľahnúť že budem obhajovať všetky vaše zaujmi ak nebudú hanebné alebo nebudú súvisieť s vecou štátu." Všetko mi to odreptal na jeden nádych. Pôsobil energicky a spoľahlivo aspoň niekto. Bol odomňa trochu nižší ale myslím že má len kúsok po dvadsiatke takže do tých papalášov bude vedieť aj dobre rýpať.

,,Dlho ste sa učili aby ste mi to tu takto povedali?"

,,Popravde áno. Vyžaduje to zákon alebo niečo také. Ak by ste predtým ako vstúpime na zasadnutie mali nejaké otázky sem s nimi."

,,Myslím že nie."

,,Ak by predsa len nejaké boli kľudne sa na mňa obráťte aj počas zasadnutia len šeptom prosím. Tak až po vás." Otvoril mi dvere a potom išiel prvý aby mi ukázal kadiaľ ísť.

Vošli sme do veľkej miestnosti. No čo vám poviem vyzeralo to tam proste ako v parlamente. Na jednej strane sedeli rôzny poslanci úplne hore s predsedom parlamentu a na druhej vládcovia živlov so svojimi hovorcami. Vo vrchnej lavici sedela myslím že sa volá Frederika to dievča, s ktorým som bola na čaji s hovorcom ale vedľa nej nikto nesedel. Nižšie som si všimla Daniela a vedľa neho Princeznú Zeme Melániu. Pod nimi si Alexej listoval v fascikli. A úplne dole sedelo blonďavé dievča v ohnivo červených šatách s kyslím výrazom na tvári. No, ešte kyslejší bol keď s patrila mňa.