Hra živlov: Ľad

4. kapitola U

A je tu 4. kapitol. Príjemné čítanie. :)

,, Bolo úžasne všetko bolo totálne perfektné. Išli sme okolo toho najväčšieho bludiska aké som kedy videla a na začiatku nás zobrali sa na chvíľu aj pozrieť do kráľovskej časti bludiska na živom plote bolo plno krásnych kvetov. A vedela si že bludisko sa delí na kráľovské a ľudské vedela, tak vedela?"

,,Áno, vedela a aký bol zámok páčil sa ti?"

,,Či sa mi páčil bol nádherný. Velikánsky s vysokými vežami a s obrovskými oknami a bol postavený v krásnom gotickom štýle..."

,, To slovo máš odkiaľ?"

,,Prečo si myslíš že také slovo neni z mojej hlavy?"

,, Lebo tvoja slovná zásoba je niekedy obmedzené na slová: nie, hej, dobre a daj mi pokoj." snažila som sa čo najlepšie napodobniť jej hlas.

,, Ja tak nehovorím ale to je jedno hlavne je že bol úžasný. Bola tam krásna záhrada s ohnivými kvetmi a rôzne chodby cez ktoré si videla na záhradu... och, tá záhrada a boli tam nádherné izby, jedáleň, salóniky dokonca aj záchody. Táto vec ťa poteší najviac bola tam obrovská knižnica a ešte jedno veľké laboratórium, hvezdáreň a miestnosť kde bolo hrozne veľa hudobných nástrojov. Všetko bolo úžasné. Potom sme mali obed a stretnutie s princeznou. A prečo vlastne potom ako zomrie jeden z princov alebo princezien sa nesmú tí zvyšní s nikým stretávať?"

,,Neviem jednoducho to tak je a aké bolo stretnutie s princeznou?

,,Bolo skvelá najprv nám o sebe niečo hovorila vedela si že je z Insinsie to je len kúsok odtiaľto a potom sme jej mohli dávať otázky a ešte som zabudla že mala krásne šaty boli tmavo červené po kolená so zlatým lemom vyzerala úžasne, a svetlo blonďavé vlasy mala krásnou červeno zlatou sponou a mala malé hnedé oči a..."

,, Dobre všetko mi povieš doma OK musíme ísť ešte do tej knižnice... a počkať kde je Alan a Sofi?"

,,Sofi sa popálila na ohnivom plote asi je ešte u ošetrovateľky." prekvapene som zdvihla obočie a tom že sa niekto môže popáliť na ohnivom plote som ešte nepočula.

,,Tak na nich počkáme."

,,Pozri Zara, ten pán na nás divne pozerá." zakričala skoro na celú ulicu a ukázala na chlapa , ktorý stál trochu ďalej od nás.

,,Eli prstom sa na ľudí neukazuje. Prepáčte... Poď ideme ich počkať dnu." povedala som už pošepky. Aj keď to bolo trochu neslušné mala pravdu divne sa nás pozeral ako keby na niečo čakal a to je jedno. Vošli sme do školy, ktorá je o dosť menšia ako naša. Našťastie Alan už kráčal chodbou a držal za ruku Sofi ktorá mala v obväze pravú ruku.

,,Si v poriadku Sofi?"

,,Hej už to tak nebolí." usmiala sa ale bol to jeden stých bolestivých úsmevov.