Hra živlov: Ľad

7. kapitola U

,, Všetok ľad okrem Ľadových znamení by malo po čase zmiznúť. Farba očí sa ti tiež vráti a aj sa ti opäť zvlnia vlasy. Nečakal som že vám ich ľad vyrovná. Nebolí ťa niečo?"

,,Nie."

,,Cítiš chlad, trasieš sa alebo ťa niečo štípe?

,,Nie nič z toho." po troch dávkach ľadu som hneď zamrzla a od vtedy som vôbec nespala a pri to mi to sľúbili.

,, Dobre, Elre sa pozrie kde všade máš znamenia a potom ťa necháme konečne spať, OK." len som pritakala.

,,Tak sa na to pozrime." Mala príjemne teplé ruky také už ja mať nikdy nebudem.

,, Na pravom ramene má trojuholník smerujúci špicom dole. Od zápästia až po končeky prstov má znamenia ako povrch ľadu alebo niečo také. Na pravej strane brucha má malú špirálku ľadu. Na ľavej nohe má kvety vyzerá to na tulipány. Vedľa ľavého oka má malý ornament so špirálou. A na krku viacero väčších ornamentov a špirál. Tu to bude asi všetko pozrime sa ti na chrbát." začala som sa otáčať na brucho.

,, Wow."

,,Deje sa niečo?"

,, Do polky chrbta máš mandaly a rôzne ornamenty musela si ich vytvoriť mysľou. Sú naozaj nádherné. Dobre, budeme pokračovať, pretože nad tou krásou by som sa vedela rozplývať celí deň. Ale popálenina na lopatke sa ti dobre zahojila pokožka na tom mieste je len jemne zvráskavená. Ďalšie znamenie máš tesne po zadkom malý ornament. A na pravom lýtku ľalie. To je všetko skončila som. Môžeš sa obliecť a pospať si."

,,Konečne." bola som celá rada že konečne môžem spať. Keď som sa obliekla zakryla som sa až po uši paplónom. Chvíľu mi to bolo blbé keďže sa na mňa asi všetci pozerajú ale nakoniec som zaspala.

,,Dobré ráno teda popoludnie ešte môžete ležať kým vám donesú jedlo ale potom budeme musieť prebrať isté formality." ešte trochu rozospatá som sa posadila a Elre mi upravila posteľ tak aby som sa mohla oprieť.

,,Aké formality?"

,,To vyriešime potom teraz sa tým netráp. Po jedle sa môžeš ísť osprchovať tamto prezliesť sa a potom sa porozprávame."

,,Dobre." Elre mi doniesla jedlo na malom stolčeku a Cassandrová sa niekam zdekovala. Dali mi misku müsly z jogurtom, dva krajce chleba s maslom a pomarančový džús. Zjedla som všetko ostal len jeden krajec chleba. Išla som sa napiť džúsu keď som priložila pohár k perám mykla som sa až som ho skoro vyliala. Bol hrozne studený neskôr mi došlo že studené sú moje pery a všetko ostatné na mojom tele.

Stolíček som potom položila na posteľ a išla sa osprchovať. Vyzliekla som sa a vliezla pod horúcu sprchu aj tak sa mi zdala len letná. Umyla som si aj vlasy a zabalila do osušky. Postavila som sa pred zrkadlo a dívala sa na seba vlasy a oči sa mi už vrátili do normálu ale na tele som ešte občas mala niake kúsky ľadu a moje znamenia. Ornament pri oku bol svetlučko modrý až biely. Naopak trojuholník na ramene bol tmavo modrý. Otočila som sa chrbtom aby som sa pozrela na tie mandaly, ktoré spomínala Elre. A hneď som si spomenula, kreslila som ich asi pred dvoma mesiacmi na prednáške o kultúre. V prostriedku chrbta som mala maldalu v tvare slnka z ktorej viseli šnúrky s korálikmi nad ňou bola ešte jedna menšia mandala tvaru kveta a po stranách veľa ornamentov rôznych tvarov a veľkostí. A po krajov dve malé vločky. Bolo to nádherné. Prešla som si po mieste kde ma popálil oheň a jemne to zabolelo. Malo jemne oranžové sfarbenie.

Ha neklamala keď povedala že tesne pod zadkom mám malí ornament. Bolo to sexi. Prestala som sa rozplývať nad svojim telom a obliekla som sa. Keď som sa vrátila do miestnosti kde som spala Cassandrová ma tam už čakala.

,,Poď so mnou." Tak som išla vôbec som nenamietala.

Vošli sme do podobnej miestnosti ako bola tá kde som spala celá biela na rozdiel od toho že tu nebola posteľ ale stôl s dvoma stoličkami. Čakal nás tam ešte niaky muž a na stole bolo položených pár papierov a pero.

,,Posaď sa." mal celkom príjemný hlas. Tipovala by som že má okolo štyridsať. A na krku aspoň dve deti pretože mal obrovitánske kruhy pod očami. Cassandrová sa posadila na stoličku oproti mne.

,,Tak aby sme ti vysvetlili celú situáciu. Nemôžeme ťa do ničoho nútiť celé toto rozhodnutie je len na tebe. Ak sa rozhodneš odísť nič ti na to nemôžme povedať no ak sa ďalšia kandidátka neprejaví na ľad budeš prvá, ktorej budeme volať či si si to nerozmyslela. Testami si prešla na výbornú a tvoje žili nabrali dostatok sily a vytvorili sa ty silné znamenia. Máš dostatok sily na to aby si bola Princeznou Ľadu."

Nie vždy keď sa niekto z kandidátov prejaví na niaky živel neznamená to že sa stane vládcom živla. Niekedy nemá dosť silné znamenia. A ja som si myslela že som práve ten prípad ale nie som.

,,Chcete povedať že mám dosť moci, že moja moc sa dá porovnať z mocou Ľadového princa."

,,Áno. Dokonca máš viac moci ako mal on na začiatku. Je to ešte jedna vec ak to prímeš istý čas svoju rodinu neuvidíš kým si neosvojíš používanie svojej moci..."

,,A kým sa nepreberie Princ Ohňa, viem."

,,Viem že je to trochu že hneď a zaraz ale musíš sa rozhodnúť teraz. Bez Princeznej Ľadu sme už viac ako dva týždne. A v krajine Ľadu sú isté záležitosti, ktoré môže riešiť len Princezná Ľadu. Viem že si z tohto celého zmetená že úloha princeznej je veľmi náročná. Či už prijímanie zákonov, problémy ohľadne práce v Svete Ľadu alebo veci, ktoré sa týkajú moci ľadu v celej krajine. Snehové búrky, sneh, zima, chlad a pravdaže ľad. Nechýbajú ani menšie výmeny názorov z vládcami ostatných živlov. No ak odmietneš máme ďalšie kandidátky a tie podstúpia to isté čo ty a nemusia to zobrať tak ako to zobralo tvoje telo."

Nevedela som čo povedať. Mala pravdu naozaj som zmetená. Ak odmietnem budú ďalšie, ktorým budú toto robiť. Mám sa obetovať pre ďalších ľudí, ktorých vôbec nepoznám.

,,Máte vybratú kandidátku?"

,,Áno."

,,Smiem vedieť kto to je?" pozrela sa na muža no napokon prikývla.

,,Dones prosím ťa jej zložku." Zložku. To aj ja som mala zložku?

Položil pre do mňa malý fascikel s papiermi. Nedočkavo som ho otvorila. Hodila som ten fascikel a všetky papiere sa rozleteli po miestnosti. To mu nemôžem urobiť bol naštvaný už len vtedy keď som o nej hovorila. Aj keď ma pozná dlhšie viem že by si vybral ju keby sa mohol rozhodnúť.

Rodičia sú mŕtvy už štyri roky. Nemá mi kto poradiť.

Starám sa o svoju malú sestru. Má tetu ale ja nechcem byť bez nej.

Mám ľudí ktorých milujem a na ktorých mi záleží. Nemôžem dovoliť aby toto isté urobili Emilii. Alan by mi to neodpustil.

Existuje milióny vecí a ľudí bez, ktorých nedokážem žiť. Jediné moje rozhodnutie zmení celých ich život. Teta, Eli, Alan, Sofi a Emilia. Môj skicár, knihy, kvety celá moja izba.

Ale moja krajina potrebuje novú Princeznú Ľadu. Čo mám len robiť.

,,Kde to mám podpísať?" pozrela sa na mňa v zmysle. O čom to dievča hovorí. ,,Pochybujem že to pero je tu na to aby si váš kolega mohol špárať v nose."

Muž hneď spozornel a pozrel na Cassandrovú tá len stroho prikývla. A ukázala na dva miesta v papieroch. A bolo je po všetkom.

Upravovanie je jednoduchšie ako písanie nového príbehu. Tiež malé zmeny. Prajem príjemné čítanie. :)