Hra živlov: Ľad

6. kapitola U

Pripadám si ako v sne vlastne v nočnej more kde sa stále zobudím na rovnakom mieste a cítim stále rovnakú bolesť. Chcela by som znova vidieť Elin úsmev a dívať sa do jej krásnych modrých očí ako prosí tetu aby jej urobila na večeru palacinky. Ako rada by som si ich dala s nimi v našej tmavozelenej kuchyni. Chýba mi aj ten piskľavý hlas Sofi a hrozne mi chýba Alan chcela by som ho znova podpichovať že má babu. Čo by som dala za to aby som znova bola s nimi. Ani som si to nevšimla a začali mi po lícach tiesť slzy na tú hnusnú dlážku ako ju ja neznášam.

,,Zahajujem testy. Tretí komorový test prostredia ľad."

keby som mala nervy na čakanie išla by som do čakárne.

,,5, 4, 3, 2, 1."

Schúlila som sa do klbka a chytila si kolená. Mala som pocit že sa v tom akvárku roztrhlo vrece s metelicou. Sneh a ľad a všetko možné mi narážalo do tváre. Po celom tele som cítila príšerný chlad a mala som pocit že mi zmrznú nohy. Chvíľkami som videla Cassandrovú ako sa na mňa díva. Myslela som že po chvíľke príde ťaživý pocit na moje pľúca a že mi tá zima rozdrapí mozog ale nič neprichádzalo. Dýchať som vedela, dokonca lepšie.

Víchrica odrazu prestala a všetko ostalo zamrznuté. Všetko pokrývala vrstva ľadu. Moje vlasy, mihalnice, ruky, nohy každú časť môjho tela pokrýval ľad.

,,5% zlyhanie hlavných orgánov." päť percent ja sa cítim na nula. Mám pocit ako keby som v tom ľadu bola doma. Potom som si všimla že do akvárka púšťajú dáky divný plyn asi to musí byť niaka droga lebo som sa cítila ako na obláčiku cukrovej vaty. Potom prišli dvaja muži zdvihli ma a odvliekli preč cestou som videla tie prekvapené tváre. Asi to nečakali rovnako ako aj ja. Pri mojom odchode som sa na nich výťazoslávne usmiala.

Spala som? Zase. To je jedno teraz ležím v pohodlnej posteli a cítim sa už dobre a mám chuť spať. Keby ma niekto nevyrušil.

,,Ste príšerne náladová raz hovoríte že to zvládne potom vás až musím presviedčať že to zvládne a teraz hovoríte aby sme jej urobili posledné testy len na oheň a ľad."

,,Chcem aby to už mala za sebou a hlavne chcem aby sme už definitívne vedeli či sa u nej ľad prejavý. Ak nie budeme musieť hľadať novú kandidátku a to zaberie veľa času."

,,Znova ju podceňujete."

,,Len hovorím keby náhodou."

,,Tak ako sa citite Zara?"

,,Ako viete že som hore?"

,,Jemne sa ti hýbali viečka."

,,Aha, cítim sa skvele." použila som čo najviac ironie.

,,O chvíľu sa to všetko skonči neboj sa už ťa čakajú len posledné testy na oheň a ľad."

,,Počula som a vlastne kto ste vyzeráte dosť staro, nemáte už byť na dôchodku." bolo to možno trochu kruté ale vyzeral ako keby ho uniesli z domova dôchodcov vlasy šedé vlastne skoro žiadne vlasy nemal, a keby som chcela spočítať vrásky a všetko divné na jeho tvári trvalo by mi to celé dni.

,,Mám 55 nie som tak starý."

,,Vážne vôbec nevyzeráte."

,,Dobre to stačí viem že sa na nás hneváš ale Alexej nemôže Krajine Ľadu vládnuť sám a ty si bola najlepšia kandidátka." len som naňho civela.

,,Teraz ťa uspím a keď sa ešte dvakrát prebudíš tak bude všetko dobré, dobrú noc."

V momente ako to povedal som spala. Ak sa dvakrát prebudím všetko bude dobre a čo ak nebude čo ak sa prebudím len raz.