Hra živlov: Ľad

12. kapitola U

Keď som vyšla z kúpelne prehrabala som celú knižnicu pri stene.Niekoľko kníh som si so sebou zobrala do postele. Na posteli som si našla ospravedlnenie a čokoládové pralinky, ktoré som jedla počas čítania mojich obľúbených citátov od Shakespeara. Ja mám teraz srdce zamrznuté takže neviem s určitosťou povedať že je aj veselé.

Zaklopanie na dvere. ,,Ďalej."

,,Vaša výsosť už je pripravená večera a čaká vás aj doktor Quin."

,,To je kto?" Bývali la som na ňu oči.

,,Bol s vami poslední týždeň."

,,Aha, asi mi nejako zabudol povedať ako sa volá. Hneď budem tam."Prikývla a odišla.

Vyteperila som sa na nohy a trochu sa upravila v zrkadle pri krbe.

,,Tak môžme ísť." Jedáleň boli myslím že prvé dvere. O chvíľu som stála pred nimi a rozmýšľala či zaklopem alebo len vojdem. Nakoniec som proste vošla.

Miestnosť bola vymaľovaná na svetlo modro nečakane. V strede veľký drevený stôl z tmavého dreva a biele stoličky. Po bokoch boli ešte skrinky s porcelánovými lampami a v prostriedku sklenení luster.Biele závesy s modrými vzormi, podobní koberec, stôl prestretý pre dvoch a v strede neho kytica ľadových kvetov.

,,Á,dlho sme sa nevideli ako sa máš?" Sadla som si oproti nemu.

,,Celkom to ujde. Prečo ste tu hneď prvý deň?"

,,Nebol by som tu ale poslala ma Cassandrová. Aký si mala let?"Na čo ho sem posiela. Ale nevyzvedala som ďalej.

,,Let,bol skvelí dokonca som si aj pospala. Po pristátí ma museli dokonca vyniesť z lietadla lebo som sa nezobudila."

,,To vážne."

,,Nebolo to ťažké vôbec nevnímať okolie keď mi Daniel strelil do hlavy zelenú svietiacu guľu."

Chvíľu sa držal ale potom vybuchol do smiechu a ja spolu s ním. ,,Málokedy rozmýšľal skôr ako niečo urobí."

,,A princ Alexej alebo to je princ ohňa či to je Henrich."

,,Princ Alexej."

,,On sa vie objaviť na tých najnevhodnejších miestach v tú najnevhodnejšiu chvíľu."

,,Čo urobil?"

,,Prišiel do mojej kúpeľne po uteráky keď som sa umývala."

,,Ten nikdy nemal zábrany."

,,Je ešte niektorých z nich taký?"

,,Už ani nie možno len Princezná Ohňa tá vie byť niekedy poriadna dračica. Ale kvôli tomuto som sem neprišiel aj keď to bola veľká zábava. Chcem ťa dnes naučiť pár vecí ako napríklad svetelnú guľu... Teda to už vieš ako som sa už dopočul. "

Luskla som prstami a v ruke sa mi objavila malá svetlomodrá guľa.

,,Fajn tak to by sme mali. Aspoň budem mať menej práce. Fúkni do nej."

Fúkla som do nej a guľa sa zmenila na svetlo modrý plameň, ktorý potom zmizol.

,,Tak sa nejeme a pustíme sa do učenia."

Doniesli nám kuracie prsia s zamrznutím rozmarínom a pečenými zemiakmi.A ako dezert malé zákusky.

Potom sme išli do tanečnej sály.

,,Takže predtým si mala zmraziť veci pohľadom aj teraz to bude čiastočne tak ale trochu inak. Vyhodím nejaku vec do vzduchu ty natiahneš ruku jej smerom a z ruky by ty mal výsť niečo ako víchor ľadu,ktorý tú vec zmrazí. Rozumieš."