Hra živlov: Ľad

19. kapitola U

,,Vidím že si asi zabudol na ten včerajšok že máš takú dobrú náladu." Rozprávala som spoza utierky, do ktorej som si utierala tvár do múky a potom som ju hodila vedľa na stôl.

,, Ja sa nehnevám."

,, To ti tak zožerie. "

,, Povedal som že o tom viem, Cassandrová za mnou bola a povedala bola som práve za Zarov a povedala som jej to, bude v záhrade s Quinom. "
Nechápavo sme krútila hlavou.
,, Myslela si si že ty využívaš mňa no vlastne som ja využil teba, chápeš. Keď som za tebou prišiel vybuchla si na mňa a nedala príležitosť ti to vysvetliť. Tak som ťa v tom nechal a myslela si si že sa hnevám."
,, Nie určite som ka využila teba."
,, Nie len si to myslíš a aký väčší problém máš než to že sme spolu v novinách." Rukou si podoprel bradu a zdvihol jedno obočie.

,,To ťa trápiť nemusí."

,, Si väčší tajnostkár ako Henri. Pri Nataše a a zvyšných sa stačí postaviť za dvere ich izby a už viem aj celý ich zdravotný stav, kto sa s kým bozkáva, a ktorá z nich má lepší zadok . Ale keď od teba stojím čo len milimeter neviem nič." Pokrčil nosom a začal sa hrabať v múke, ktorá bola rozsypaná na stole.

,,A čo také by si chcel vedieť."

,,Viem o tebe len to že tvoji rodičia sú mŕtvy, že máš malú sestru, vieš maľovať a máš rada Shakespeare." Zastavil ma keď som sa chcela nadýchnuť že niečo namietnem. ,,Som dosť všímavý. Keď som bol za tebou s tými novinami v izbe si mala na zemi celú hrbu jeho kníh." Rýchlo zbľabotal a naznačil mi rukou aby som začala rozprávať.

,, Neviem čo by som ti mala povedať. Tie najpodstatnejšie veci vieš."

,,Tak niekam poďme."

,,Aké miesto navrhuješ?"

,,Ľadový Bludisko."

Stála som za jednou časťou veľkého kríka a čakal kým Alexej vylezie. Určite niekde čaká pred chvíľou som ho videla kúsok ďalej ísť týmto smerom. No odrazu ma niekto chytil pod kolenami a vyhodil si ma na plece.

,,Aj keď vieš rýchlo behať a si potichu ako Tieň zo zrkadla vyznám sa tu lepšie ako ti. Takže som vyhral."

,,Zlož ma dole!" Kričala som a búchala som mu rukami do chrbta.

,,Nie. Pekne si to užijem keď ťa budem vliezť po všetkých chodbách zámku." Nakoniec som to s búchaním vzdala a zaborila som si do jeho chrbta tvár aby som udusila smiech, ktorý sa zo mňa dral že som ho tak ľahko nechala vyhrať. No stávka bola jasná ak prehrám môže ma vliezť po celom zámku bez trička ak vyhrám ja musí ísť na zasadnutie parlamentu, ktoré bude o pár dní v kraťasoch a dlhých ponožkách. Že som sa na to dala. Potom som oňho oprela lakťom a dlaňou si podoprela hlavu.

,,Naozaj ma nepustíš."

,,Nie."

Znova som sa ho už neskúšala spýtať a tak som len poskakovala na jeho pleci a pozerala sa do uličiek v labyrinte. Dlhý čas sme išli len rovno a nikde neboli žiadne odbočky. Až kým sa jedna neobjavila a na jej konci stál niekto s úškrnom. Chytila som sa okraja kríku aby som zatavila Alexeja.

,,Snažíš sa mi ujsť."

,,Daj ma dole hneď!" Zrúkla som naňho a začala sa metať.

,,Dobre." Zložil ma a ja som sa vrátila k odbočke. Rukou mi naznačoval aby som išla za ním a zahol za roh. Rozbehla som sa za ním.

Dobehla som k odbočke a on ma už čakal na konci ďalšej. Išla som ďalej a zastala som o jednu odbočku ďalej od neho. Rozbehol sa do svojej odbočky a ja do svojej. Bežali sme na rovnakej úrovni a tak sme sa videli v odbočkách. Hrali sme sa ako malé deti vidím ťa, nevidím ťa a znova vidím ťa ,a nevidím ťa. Až som nenarazila do kríka, ktorý som si nevšimla. Spadla som na zem a pohltila na temnota.

Ležala som na posteli. Mala som obviazanú jednu ruku, na ktorej boli modriny a roztrhaní pulóver. Cez diery bolo vidno plno odrenín. Okolo mňa bol záves. Videla som ako za ním pobehuje niekoľko siluet.

Dve z nich stáli na mieste. Boli ponorený do búrlivého rozhovoru. Snažila som sa niečo započuť.

,,Neviem za čím utekala. Bežal som za ňou ale nič som nevidel."

,,Tak to musíme vyriešiť. Od toho čo tu je sa dejú divné veci. Potom ako sme jej urobili prvé testy zo spánku rozprávala nezmysli."

,,No a, aj ja rozprávam zo sna."

,,A čo tá žiariaca guľa nikto to nedokázal po jednom dni. A komorník, ktorý celý deň sedí pri Henriho posteli hovorí že stále hýbe prstami ako keby sa chcel po niečom natiahnuť..."

,,Akú spojitosť to má zo Zarou?"

,, Zatiaľ žiadnu. Lenže končeky prstou mu mrznú od toho čo tu je."

,,To môžem byť kľudne aj ja. Hovorili ste predsa že takéto veci sa stávajú a znamená to že človek umiera. Tak by ste mali znova zvážiť že ho prebudíte všetkými živlami."

,,Ty nerozhoduješ o tom čo sním bude. Teraz je tu ďalšia vec s tím Tieňom zo zrkadla a že niekto behá po bludisku. Som si stopercentne istá že to nie je len taký náhodní človek ale niekto z jej minulosti a chcem aby si to zistil."

,,Prajem ti veľa šťastia pri zisťovaní." Vyšla som z poza závesu. Kým sa rozprávali pomaly som vstala aby som lepšie počula. Pozerali sa na mňa z výrazom opovážlivosti že som počúvala. Ale dozvedela som sa veľa vecí, ktoré tu predo mnou tajili. Po chvíli som sa vydala k východu a odišla.

Väčšie úpravy. Príjemné čítanie. :)