Hra živlov: Ľad

5. kapitola U

Zobudila som sa na hlasy. Príšerná bolesť v hlave neprestala. Ale snažila som sa rozoznať slová.

,,Koľko perc... je ešte poškodenie mozgu?" ak mi náraz nepoškodil sluch odhadovala by som že to je žena.

,,... 10 percentné cetečko je tiež v norme."

,,Chirizin jej dúfam nepoškodil činnosť m...?"

,,Nie, madam." hlasy sa veľmi približovali už som počula aj kroky smerujúce ku mne.

,,Dobre začneme s komorovými testami prostredia. Dajte jej 3 miligramy morfianinu a všetko pripravte do hodiny chcem začať."

Pocítila som že mi niečo začína prúdiť do ruky a znova som bola v tme.

Zobudila som sa. Asi som ležala na dlážke. Otvorila som oči a áno bola to dlážka. Poobzerala som sa dookola bola som v presklenej vytríne ako keby som bola niaky nebezpečný plaz. Sadla som si na päty. Mala som oblečené biele tričko a nohavice. Za sklom bolo veľa lekárov, ktorý ťukali do veľkých priesvitných tabúľ z tých rôznych moderných filmov na ktorých, bola zobrazená činnosť môjho srdca, pľúc, nervov v celom tele a jednoducho všetkého. Bola tam medzi všetkými tými doktormi. Cassandrová. To ona ma sem dostala a ten chlap čo sa na nás pozeral pred školou to no ma uniesol.  Ja som v oddelení pre vznik vládcov živlov.

Zniekadiaľ sa ozval ženský hlas.

,,Zahajujem testy. Prvý komorový test prostredia zem." pozrela som sa na ňu tiež sa dívala na mňa a umelo sa usmiala, hlúpa mrcha.

,,Test sa začína za 5, 4, 3, 2, 1."

Po celej komore začali víriť kusy kameňov, piesku a špiny. Hneď mi to všetko vyrazilo dych. Kamene a piesok mi narážal do tváre a celého tela.

,,50 percentné zaťaženie hlavných orgánov."

Mala som pocit že mi všetky kamene a piesok zderú kožu. Pomaly som nevládala dýchať a srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Pľúca ma pálili a tlačili mi na hrudník ako keby mi chceli roztrhnúť hrudní kôš. Nevládala som už dýchať nosom a tak som otvorila ústa a v tej chvíli som to aj oľutovala, pretože som sa začala dusiť čiastočkami piesku.

,,Zvyšujem výkon na 100 percent."

Bolo to ako tornádo. Cítila som sa však ako keby som bola uprostred, uprostred všetkej špiny ktorú by ste pozbierali z Fizie z môjho rodného mesta. Čo by som dala za to aby som tam teraz mohla byť.

Teraz to nebolo o tom že by som nevedela dýchať teraz to bolo o tom že som nedýchala. Ani neviem ako schúlil som sa do klbka. A len čakala kedy sa to skončí kedy prestane biť moje srdce.

,,75 percentná záťaž hlavných orgánov a stúpa 80, 85, 90, ..."

Nič som už nepočula, necítila, nevnímala a znova som môj svet zahalil do tmy.

Keby som počítala koľko krát sa dnes prebudím a upadnem do bezvedomia asi by mi nestačili prsty na dvoch rukách. Ležala som na posteli bola som prikrytá tenkou bielou prikrývkou a mala som oblečené to isté čo v terárku. Myslela som že mám úplne doráňané telo ale keď som sa pozrela na svoje ruky mala som na nich len pár odrenín a na chrbte pravej ruky som mala infúziu. Neskôr som zistila že v nose mám hadičky, ktoré mi do pľúc pumpujú viac kyslíka.

,,Som rada že už si hore dúfam že sa tu cítitiš príjemne."

,,Vy hnusná potvora prečo ste to urobili prečo ja?"

Moje milé oslovenie si ani nevšimla. ,,Prečo ty po tom čo si tam predviedla by o tebe človek povedal že si arogantné drzé dievča ale ja som v tebe videla niečo iné bojovnosť, odvahu, sebaistotu a žiaden strach s vyjadrovaním vlastných názorov ale hlavne súcit. A súcit je pre vedenie krajiny veľmi dôležitý. Preto vládcov vyberáme z pomedzi ľudu pretože oni rozumejú starostiam obyčajných ľudí."

,,Ooo, takže by som vám vlastne mala poďakovať že ste odhalili môj skrytý talent len ste zabudla že podľa vás som dostatočne naivná."

,,Nám nejde o naivitu a podmanivosť nám ide o dobro ľudu."

,,Zrazu." zahundrala som popod nos.

,,Počúvaj ma vybrala som ťa pretože verím že z teba bude skvelé Princezná Ľadu teda ak sa ňou staneš máš v sebe niečo čo Vanesa...

,,Teresa."

,,Teda Teresa nemala. Správala sa slušne a milo a len preto aby sa stala Princeznou Ľadu.  Vyskočila by aj z okna ak by som jej to povedala. Ale bolo to len rozmaznané, nafúkané dievča ktoré chce dosiahnuť všetko čo si len zažiada a hneď ale ty taká nie si ty si všetko čo chceš vybojuješ...  Ale vlastne som ty len prišla povedať že komorové testy prostredia vzduchu na tebe robiť nebudeme keďže už pri komorovom teste zeme si nemala veľa pozitívnych percent."

,,Ako dlho som tu?"

,,Tri dni."

Odišla a ani neviem z čoho hneď som zaspala.

Prebudila som sa znova v tej komore. Ľahla som si na chrbát a chvíľu sa dívala na strop potom som si sadla na päty a čakala, už zostáva len oheň a ľad. Ha, ha len.

,,Zahajujem testy. Druhý komorový test prostredia oheň."

Všimla som si že Cassandrová pristúpila ku jednému z doktorov a niečo mu povedala, nevedela som čo.

A bum. Zvrieskla som keď z rúrok ktoré som doteraz nevidela začali šľahať plamene. Bolo tam horúco ako keby som bola v pekle. Zo všetkého toho tepla a plameňov som nevedela dýchať no mala som pokojní tlkot srdca ako keby sa vyžívalo že ho obklopujú plamene. A prišla príšerná bolesť do ľavej lopatky zvalila som sa na chrbát len aby tak bolesť prestala a potom prišla tma.

Toto je príšerná irónia znova som sa prebudila. Prečo by som sa jednoducho neprebudila. Všetko by bolo jednoduchšie. A ležím na bruchu nerada ležím na bruchu. Zistila som že ľavou rokov neviem pohnúť a ani sa nečudujem. Blížili sa hlasy a tak im si vypočula celý rozhovor.

,,Možno by sme ju mali poslať domov."

,,Prečo keď sme už takto ďaleko má veľký potenciál."

,,Prejavila sa na oheň už je to zbytočné ju takto trápiť."

,,Ach, ona sa na oheň neprejavila to že ju plamene popálili nič neznamená. V týchto testoch ide o to či prostredie živla zvládnu základné orgány."

,,Jej základné orgány fungovali nie."

,,Nie, fungovalo jej len srdce a to nestačí a sama ste ma presviedčali že je perfektná napriek mojim protestom ste ma presvedčili aby sme na nej testy urobili a teraz hovoríte že by sme ju mali poslať domov. Je dokonalá, múdra, všímavá, silná, vytrvalá sama ste to povedali. Ľudia ju budú ako Princeznú Ľadu milovať spolu s Alexejom... alebo Henrim."

,,Netárajte ešte nikdy sa to nestalo a navyše Henri je v kóme... Tak dobre urobte to dokončite to a potom sa uvidí. A nakoniec môže sa rozhodnúť odísť jej rozhodnutie neovplyvníme."

,,Máte pravdu ale za vyskúšanie to stojí takých ako ona neni veľa." tlesol rukami. „Dobre sestra uspite ju prosím."

Chvíľu som cítila ako sa hrá s hadičkami a opäť som zaspala.

Ďalšia upravená kapitola. Tu sa tiež jedná len o pár slov.