-16-

533 43 5
                                    

„Ty máš súrodencov?" opýtala som sa potichu, ja ani neviem po akej dobe. Celý čas som musela doslova zvádzať boj sama so sebou, aby som zostala hore. Brian si začal pískať nejakú hlúpu melódiu, ktorá mi ale ku podivu ani tak strašne nevadila. Bolo od neho vlastne milé, ako sa mi hral s vlasmi. Ešteže som si ich práve včera umyla.

„Nie. Neviem prečo, ale rodičia akosi netúžili po ďalšom dieťati. Niežeby na neho aj mali čas," odpovedal možno trocha smutnejšie, akoby som čakala. „Otec bol večne preč na služobných cestách, mama zašitá na operačnej sále, takže tak. Dalo by sa povedať, že som vyrastal u susedov, kde som si našiel super kamaráta. Niekde by sa mal motať tu po chodbe aj ten."

„Niečo podobné, ako u nás. Keď ešte bol s nami otec, pamätám si, že nebol často doma. Stále pracoval, mama rovnako a my dvaja sme boli stále so starými rodičmi. Ale nikdy sme sa nesťažovali. Boli sme u nich radi a ešte aj teraz tam veľmi radi a často chodíme. Bývajú na opačnom konci mesta, takže žiadna horibilná vzdialenosť." najviac som si asi pamätala, keď sme sa u nich na záhrade stále bili o hojdačku. Niekedy mi Anthony nepredstaviteľne liezol na nervy, ale...milovala som ho. Bolo dobré vedieť, že ak niečo potrebujem je tu niekto, kto ma pochopí, lebo prechádza vlastne veľmi podobnými vecami.

„Tiež okrem neho nemáš iných súrodencov?"

„Ty by si sa akože po dvojičkách dal nahovoriť ešte na jedno dieťa?" nadhodila som so smiechom, ktorý na seba nenechal dlho čakať ani u neho. Odhliadnuc od bolesti, ktorá sa vlastne stále len zhoršovala, mi tu bolo s ním príjemne. Páčilo sa mi, že sme boli takto pri sebe, ako so mnou zrazu hovoril iným tónom, alebo ako sa mi pohrával s vlasmi. Prišlo mi to, že sa aj napriek všetkému dokážem aspoň troška uvoľniť a nevidieť stále len to najhoršie.

„Dostaneme sa odtiaľto...len musíš vydržať, aj keď viem, že to bolí."

„Verím ti." neviem prečo som to zrazu tak otvorene priznávala, ale bolo to tak. Verila som mu, že kým sme spolu nič sa mi nemôže stať. Od toho je predsa tu so mnou, nie? Aby ma ochránil pred hocičím. 

Your fault Where stories live. Discover now