„Nechcem ísť zajtra domov. Tam to bude zas také...suché," posťažoval sa Anthony, zatiaľ čo sme blúdili po pláži. Mama si užívala ešte posledné opaľovanie, zatiaľ čo mi dvaja sme sa vybrali trocha na prechádzku, na také odľahlejšie časti pláže. On si v pohode chodil vo vode, ktorá mu bola tak po členky, ale ja som sa držala na súši. Ten pocit, ako mi piesok hreje chodidlá, bol až moc príjemný.
„Mne to asi ani chýbať nebude. Možno tá sloboda, ale zimu rada privítam späť."
„Mohol by byť sneh. Tento rok sme ešte nestavali snehuliaka." mal vlastne pravdu. Každý rok sme aspoň dvoch postavili pred domom, ako nejakých kvázi strážcov. Bola to taká tradícia, s ktorou nám rada pomohla aj mama. A pokiaľ dobre viem, vzala si voľno až do konca januára, aby s nami mohla stráviť čas. Nebudem vlastne klamať...tieto Vianoce, ale aj Silvester boli naozaj krásne. Ešte viac som si teraz vážila, že sú obaja so mnou a, že sme proste všetci zdraví a pokope.
„To by sme si nemohli nechať uisť ani za nič."
„Musím ťa ešte riadne vyváľať v snehu, aby bola zima oficiálna."
„To ti teraz neodporúčam." žmurkla som na neho, ale žeby ma len tak schmatol za ruku a vtiahol do vody, to som nečakala. Dokonca to bolo tak prudko, až som stratila rovnováhu a padla rovno na neho. Takže sme vlastne obaja skončili ležiac vo vode a smiali sa, akoby odznel vtip roka.
„A to si potom nechcela ísť do vody. Nejako som ti nedal na výber."
„Si zlatý," odvetila som a ošpliechala ho vodou. Aj napriek teplu, voda príjemne chladila, čo bolo na nezaplatenie. Ešte viac, keď sme len kúsok od nás postrehli dve malé raje. Bolo to, akoby si nás dvoch ani nevšimli, aj keď my sme na ne vyvaľovali oči, čo sme len stačili. Boli krásne takto vo voľnej prírode. Asi keby nás bodli, premýšľala by som inak, ale takto bola radosť pozerať sa na ne.
YOU ARE READING
Your fault
Short StoryTen kto vraví, že pobyt v nemocnici je nuda, sa teda veľmi mýli. Musíte si len nájsť nejaký spôsob, akým sa zabaviť. Len nie taký, ako ja.
