Your fault

-18-

„Srdcový kráľ?" opýtala som sa prekvapene, keď mi Brian podal kartu, ktorú vylovil z vrecka nohavíc. Najprv som si myslela, že začne postupne vyťahovať všetky, ale to by som asi chcela veľa. Asi nie je žiaden kúzelník, ktorý by to dokázal.

„Hej. Vraj stále prináša dobro a tebe by sa teraz nejaké naozaj zišlo. Takže si ho pokojne nechaj."

„Akože navždy?"

„Nie!" vyhlásil okamžite a odhrnul mi pár pramienkov vlasov z čela. „Len kým sa nedostaneme von. Potom ide späť ku mne, aby sa mi darilo."

„Aha tak. Ďakujem." ja som pomerne zamyslel hľadela na danú kartu, aj keď sa mi vlastne zatvárali oči. Podľa mňa aj on ju vytiahol, len aby ma niečím zamestnal, nech neumriem. Pretože odkedy s tým lekárom po sebe kričali, ja som mala silný pocit, že ak tu zostaneme dlhšie, živá sa von určite nedostanem. On k tej krvi, čo som vypľula predtým nepovedal radšej nič. Radšej si len sadol späť ku mne, aby som si mohla vyložiť hlavu.

„Kedy sa tá tvoja spoločnosť vráti aj s nejakou pomocou?"

„Neviem, ale dúfam, že čoskoro. No snáď ti nemusím vysvetľovať, že sotva sa odtiaľto dostaneme tak ideme späť na oddelenie. A ty možno ešte aj na operačnú sálu."

„Prestaň!" zahriakla som ho a ešte viac skrčila nohy, aby to bolo o niečo znesiteľnejšie. „Ani nevieš, či máš pravdu, takže ma nedes." Ja som tej jeho teórii čo vtedy povedal neverila. Ten jeden prudký pohyb, keď som padla na kolená mi predsa nemohol tak veľmi ublížiť. Alebo...alebo áno?

„Musíme počítať so všetkým."

„Dobre, tak s tým počítaj ty, ale rob to potichu vo svojej hlave, lebo ja na takéto nie som zvedavá." možno som bola hnusná, ale nemusel mať pravdu. Jasné, že sa vyzná lepšie ako ja, ale ani tak nemusí mať pravdu. Nie je ešte lekár, len praktikant, ktorý sa môže mýliť. A teraz sa určite mýli. Musí.