Your fault

-20-

„Ten chalan v odraze zrkadla je Anthony. Fotil to, keď sme išli posledný deň na strednú, pre vysvedčenie," povedala som a vybrala z vrecka na župane tú nešťastnú fotku, aj s odkazom, ktorý som tam písala v ten deň. Našťastie tam zostal odtlačok aj mojich pier, takže ešte stále mu to budem môcť vrátiť v rovnako stave, ako som chcela vtedy. Mama mala jeho peňaženku, tak som si od nej vypýtala aspoň túto fotku. Chcela som mu ju zaniesť osobne, aby sa možno trocha potešil, že na neho myslím.

„Krásna fotka," odvetil potichu a vzal si ju do rúk. „Pristane ti to tam."

„Ďakujem. Keby si vedel, koľko som ráno dumala nad tým čo si oblečiem..." musela som sa nad tým usmiať. Aj Anthony tam vtedy so mnou stál pred skriňou a pomáhal mi hľadať niečo vhodné. V tomto som ho akože najviac milovala. Stále mi ochotne pomohol, keď som si ja nedokázala poradiť sama. Neviem prečo, ale občas som mala pocit, že sa hrabal medzi mojimi šatami s väčšou obľubou, ako ja.

„Ten tvoj úsmev hovorí za všetko. Ty ho tak strašne miluješ, až ma to udivuje Bethany."

„V tom máš pravdu. Prispelo k tomu aj to, že sme boli odmalička prakticky stále spolu. Vieš, ako som ti hovorila, že sme boli často u starých rodičov?" prikývol a od fotky presmeroval tie krásne oči na mňa. „Práve to nás takto zblížilo. Aj keď s nami boli oni, istým spôsobom sme mali len jeden druhého a časom, ako sme vyrastali sme pochopili, že nech sa stane v živote čokoľvek, stále budeme mať jeden druhého. Nás nerozdelí nič a nikto." Hlas sa mi triasol ako konár vo vetre, ale musela som dopovedať. Presne takto som to cítila. Nech sa stane čokoľvek, nás nič nerozdelí.

„Je naozaj obdivuhodné, že máte takýto vzťah. Kopa súrodencov sa nemôže na seba ani pozrieť bez hádky a vy dvaja? Mohli by ste slúžiť ako ukážkový príklad."

„Kto vie, či by sme si takto rozumeli, kedy bol medzi nami nejaký ten vekový rozdiel. Som však rada, že je to tak, ako to je." fotku mi napokon s trocha smutným úsmevom vrátil a ja som si ju ešte trocha prezerala. K tomu odkazu sa nijako extra nevyjadril, ale...môj úsmev na tej fotke, spolu s tými slovami a odtlačkom pier hovorili za všetko. Vo všetkom bolo tak veľa lásky k môjmu milovanému bratovi.