Argia ✔

PROLÓG

Sledovala odraz svojich vlastných očí. V pochmúrne bledom osvetlení jej oči, inokedy jasno modré, naberali sivastý odtieň.

Hypnotizovala sa pohľadom, snažila sa presvedčiť samu seba, že to čo vidí je len blud. Po chrbte jej prebehol mráz a nebadateľne presmerovala svoj pohľad za seba.

Boli ich desiatky. Možno viac. Ovisnutá pokožka im mierne blikala a raz za čas odkryla kostru svojho majiteľa. Ich sivé tváre skenovali okolie, hľadali živých. Zakalené oči sa im zapichávali do mladej dievčiny pred zrkadlom.

Nevideli ju- zatiaľ nie. Ich zmysli boli pomalé, no ona vedela, že si ju všimnú. Skôr, či neskôr, no všimnú.

Po odhalených pleciach jej prebehla triaška. Spôsobil to nie len strach o vlastný život, ale aj náhly pokles teploty, ktorý naznačoval, že si ju všimli.

Zalapala po dychu a z úst jej vyletel obláčik pary. Bezduché pohľady sa upreli na jej chrbát a bez všetkého ju sledovali.

Vedela, že je koniec, vedela, že Označeným sa ujsť nedá. Ak si niekoho vyhľadali bolo po ňom. Zabili ho. Vedela to až príliš dobre, sledovala to už roky.

Jej úvahu potvrdila žena. Jej sivé vlasy stáli na všetky strany. Pomalým, avšak obratným krokom sa k nej vybrala.

Ona čakala. Vedela, že nemôže ujsť. Meravo stála, srdce jej pulzovalo v celom tele. Tak takéto to je? Pomyslela si. Takéto je postaviť sa smrti?

Nie je to také. Oči jej navlhli slzami, tvár sa jej skrivila do bezútešnej grimasy. Ešte nikdy sa necítila tak bezmocne. Doľahlo to na ňu pomaly, avšak o to intenzívnejšie.

Smrť.

To jediné slovko jej behalo v tele spolu s krvou. Žena stála tesne za ňou, dýchala jej na krk. Čakala jej dlhé pazúry v krku. Dôkaz toho, že ju zabijú.

Namiesto toho však žena vycerila ostré zuby a zaryla ich do jej pokožky.

Bolesť ju napla. Bola ako struna. Bolelo to. Veľmi to bolelo. Z úst sa jej vydral výkrik plný hrôzy a bolesti. Zuby sa jej naďalej zarývali do kože až kým nepocítila ich tlak na kosti.

Žena sa bleskovo odtiahla. Zuby mala od krvi, ktorá jej stekala z kútikov úst. „Raz mi ešte poďakuješ." Jej slová smerovali na dievčinu, ktorá sa medzitým sklátila na zem. Z rany jej prúdila krv. Vedela, že nezastane, až kým z nej všetko nevytečie.

Telo jej zachvátil kŕč. Lomcovalo to ňou. Triasla sa ako osika a mrmlala neexistujúce slová.

Ako sa krv hromadila na dlážke, tak ona bledla. Pomaly sa strácala vo vzduchu, akoby ani nikdy nebola.

To však nebola pravda. Vedela to. Vedela čo ju čaká.

Hlad. Smrť. Bezmocnosť. Bezcitnosť. A predovšetkým, krutosť.

Oči jej zažiarili, ako uhlíky a jej neznesiteľný krik razom utíchol. Bezmocne ležala na zemi v kaluži krvi.

Bola mŕtva. Nateraz.

Ahojte :)
Vítam každého pri mojom novom príbehu :) Najprv, chcem poďakovať každému, kto sa sem aspoň mrkol, vážne si to vážim :) 

Varujem, príbeh bude obsahovať veľa krvavých, až hororistických scén, preto nie je vhodný pre slabé povahy. 

Ešte by som rada oznámila, že nová časť bude vychádzať vždy v Nedeľu :)
Dúfam, že sa stretneme pri pokračovaní, zatiaľ sa s vami lúčim :)