Argia ✔

KAPITOLA SIEDMA

Vysoký bledý muž sa opieral o drevený rám dverí. Na prvý pohľad vyzeral ako ten najobyčajnejší šaman, ale Argii niečo vravelo, že tentoraz to nie je pravda.

Mal dlhé kučeravé vlasy, ktoré obkolesovali vychudnutú tvár s hlboko zasadenými očami. Tie oči boli zvláštne, veľmi sa podobali tým jej, ale akosi v nich chýbal život.

Usmieval sa až odhalil dva rady zažltnutých zubov. Na líci mu vystúpili malé jamky. Bol oblečený pomerne jednoducho, červená košeľa a tmavé nohavice, no napriek tomu by ho v dave nešlo prehľadnúť.

Okolo krku mal zavesené niečo, čo podozrivo pripomínalo lapač snov, no okrem malých pierok tam mal zavesené aj kostičky, či dokonca ľudské prsty. Pri tom pohľade ju naplo.

„Konečne si tu, Argia." Povedal a jeho hlas smeroval na dievčinu. Usmial sa o čosi úprimnejšie a natiahol vychudnutú ruku jej smerom. „Pamätaj, tvoj osud nezmeníš." Pri tých slovách sa rozplynul na dym, ktorý pohladil Argiu na líci.

Strhla sa zo spánku. Prekvapene zalapala po dychu, keď vedľa seba ucítila ľudské teplo, ktoré patrilo Galere. Usmiala sa, sen jej vyfučal z hlavy, akoby ani nebol existoval.

Odhrnula jej z čela prameň čiernych vlasov a palcom jej prešla po líci. Svoju sestru milovala od prvej chvíle a to sa nikdy nezmenilo. Bola to malá guča neviniatka a ona ju chcela chrániť pred zlom tohto sveta. Nechcela si pripustiť vedomie, že jej malá sestrička by mohla zažiť to, čo ona.

Pohľadom zablúdila k dverám, o ktoré sa opieral Theo. Mal rozcuchané vlasy a na perách letmí úsmev, keď ich pozoroval. Ktovie, ako dlho tam už stál.

Argia ho prešpikovala nepríjemným pohľadom na čo sa len zachechtal a vykročil k pohovke. Argia s Galerou spali cez noc tam, kým Thea poslala do spálne. Ona tam nevládala ani vkročiť, nieto spať.

Výnimočne bola Argia plná energie a po dlhých dňoch mala pocit, že konečne žije. Hoci to nebola celkom pravda.

Theo sa nemohol neusmievať, keď ich videl. Argiu by miloval, aj keby objímala smradľavé topánky. So svojou sestrou bola ako vystrihnutá z obrazu o jeho dokonalom ráne. Dúfal, že to raz tak naozaj bude, len Argia nebude v objatí s jej sestrou ale dcérou.

V duchu sa zasmial a pokrútil hlavou. Dobre vedel, že Argia deti nechce. A vedel aj to, aké detinské sú jeho predstavy. Argia k nemu nikdy neprejavovala inú náklonnosť ako priateľskú.

Podišiel ku gauču, kde sa rozvaľovali a ignoroval Argiin nepríjemný pohľad. Vedel, že ani tak sa nehnevá. „Ako dlho nás pozoruješ?" spýtala sa s prižmúrenými očami.

„Len pár minút." Mykol ramenami Theo a usmial sa.

„Kto ti dovolil, aby si nás špehoval?" provokovala ho ďalej a Theo sa v duchu uškrnul. Robila mu naprieky naschvál.

„Ja som nešpehoval." Hájil sa a ruky zdvihol v obrannom geste. „Len som šiel okolo a nedalo mi to."

Plesla ho po ramene. „Si strašný, Shleid!" vykríkla tlmene.

Galera sa vedľa nej zamrvila a ona si povzdychla. Vyhrabala sa spod paplóna a opatrne zliezla z gauča. „Poď do kuchyne," kývla Theovi a sama sa vybrala tým smerom.

„Kávu?" spýtala sa ho, keď si sadli za kuchynský stôl. Theo pokrútil hlavou a pohľad zabodával do bieleho obrusu. Argia sa zamračila. „Deje sa niečo?" spýtala sa starostlivo a chladnými končekmi prstov sa dotkal jeho prepojených dlaní.

Pokrútil hlavou, no pohľad nezdvihol, čo Agriu znervóznilo. „Len som rozmýšľal."

„O čom si rozmýšľal?" spýtala sa šeptom.

Theo si zahryzol do pera a uprel na ňu oči. „O všetkom."

Argia sa uchechtla. „To je dosť široký pojem."

„To hej." Pousmial sa Theo a potriasol hlavou. „Na čo si ma sem minule volala?" náhle zmenil tému a Argii zastalo srdce od šoku. Mohla čakať, že sa na to opýta, ale v kútiku duše dúfala, že sa to nestane. Nechcela tú tému vyťahovať pre Galerou.

„Inokedy ti to vysvetlím." Pokrútila hlavou vyhýbavo a rukou zašermovala k obývačke, aby Theo pochopil. Ten prikývol a zadíval sa na Argiu.

Nemohol sa jej vynadívať, ale to nebola novinka. Len málokedy vedel od nej odtrhnúť zrak. „Kedy sa vrátiš do Officia?" spýtal sa a dúfal, že si tým odpúta myšlienky. Nestalo sa.

Argia sa zamyslene poklopkala po brade. „O týždeň." Vyhlásila nakoniec.

„Tak vynecháš test. To sa Burtonovi nebude páčiť." Poznamenal Theo zamračene.

Prešla prstom po hrane stola a zadívala sa mu do očí. „Práve o to ide. Neznášam tie prehliadky a Burtona to nezabije." Možno. Dodala si v duchu, keďže test mal odhaliť prípadných Označených a tým prejsť zradám priamo z radov agentov.

Keby ich šéf, Burton Musoro, zistil, že je Argia jednou z nich, bez váhania by ju zabil. Koho po tom, že bola ich najlepšia agentka a inak bezúhonná. Označených zabíjali bez výnimky. Argia sa tomu ale chcela vyhnúť a nemienila zomrieť rukou ich odpudivého šéfa. Tak to by sa radšej dobrovoľne odstrelila uprostred kúpeľne.

„Argia?" vytrhol ju zo zamýšľania Theov hlas.

„Hmmm?" znela jej neprítomná odpoveď.

„Kde je Gal?" Argia vystrelila ako namydlená strela a s gučou v hrdle si uvedomila, že jej malá sestrička vážne nie je na gauči, kde ešte pred chvíľou spala.

Len mne sa zdá, že je tento príbeh strašne nudný? :D