Argia ✔

KAPITOLA TRETIA

Neznášal to ticho, ktoré ho sprevádzalo. To aj hrôzostrašný krik Označených by bol lepší. Nebolo to také pokojné ticho, akože sa nič nedeje, to nie. Bolo to ako ticho pred búrkou a Theo len nespokojne čakal, kedy začne liať v podobe ľudských zvyškov, sprevádzaného s hrmotom posledného kriku obetí.

V duchu preklínal svojho šéfa za to, že mu na dnešný večer nedoprial právom patričné voľno. Chcel ísť za Argiou, strachoval sa o ňu viac, než by si kto bol pomyslel. Bola zvláštna, keď za ním prišla, takmer bez života.

Mal chuť postínať všetkých Označených za to, že tu dnes musí tvrdnúť a prevádzať sa po temných uliciach mesta.

Neznášal Označených, dalo by sa povedať, že sa ich aj bál, hoci by to nikdy pred nikým nepriznal. Naháňali mu nevysvetliteľnú hrôzu, ale on bol nútený pracovať firme, ktorá ich zabíja. Stretával tie beštie deň čo deň a zo strachu sa pomaly stala rutina. No nikdy nemohol poprieť, že sa mu ráno sťahuje žalúdok, stačilo na tie obludy pomyslieť. V noci sa budil z hrozných môr s krikom a celý spotený. Nič ho nevedelo upokojiť.

A teraz tam stál sám, len so svojou zbraňou a dúfal, že do žiadneho Označeného nenarazí. Keď s ním bola Argia, cítil sa pokojne. To dievča, pardon, už žena, mala výnimočne rýchle reflexy a ešte šikovnejšie pohyby. Dokázala naraz zneškodniť aj zo tri stvorenia Temna. Netušil, ako to robí, no bolo to úžasné. Ešte nikdy nevidel tak účinného zabijaka.

Ulica bola zahalená tmou, ako už dávno nie. Dnes mal byť spln, čiže deň, keď sú Označení ešte vražednejší a nekontrolovateľnejší ako zvyčajne. Obloha však bola zahalená hustými mrakmi a nebyť presných výpočtov, nikto by ani nevedel, že nejaký ten Mesiac vôbec existuje.

Zrazu začul krik a to ho prinútilo zvrtnúť sa. Ruku držal pri opasku, kde mal pištoľ. Malá čierna zbraň sa mu zaleskla v ruke a on ju s búšiacim sa srdcom natiahol pred seba.

Bola pištoľ, ktorá ale nedostrelila ďaleko. Lietali z nej malé výboje elektriny, ktoré paralyzovali Označených. Oni však nedokázali doletieť ďaleko a človek, ktorý tú zbraň používal musel byť rýchly a obratný. Musel sa dostať do tesnej blízkosti nepriateľa, aby výboje doleteli dostatočne ďaleko s vyhovujúcou silou a intenzitou.

Tak sa dal Označený omráčiť na niekoľko sekúnd. Ak sa ho ale chceli zbaviť natrvalo, museli ho zabiť. Na to bola potrebná vyššia technológia, ktorú Theo nevedel dobre ovládať. Preto mal svoju spoločníčku Argia, ktorá bola na ten rituál akoby stvorená. Aj on vedel základy mágie, ktoré mu v tom mali pomôcť, ale vyžadovalo si to zachovanie chladnej hlavy, s ktorou sa Theo nikdy nemohol pýšiť. Vždy reagoval prudko a bezhlavo a v stresových situáciách zabúdal aj na to, že nejakú tú hlavu vôbec má. Argia sa mu vždy smiala, že je presnou ukážkou skutočného chlapa.

Podišiel dopredu, smerom, skadiaľ prichádzal ten neidentifikovaný rámus a srdce mu spravilo kotrmelec. No to nič nevystihovalo.

Bledé osvetlenie lampy mu odhaľovalo presne toľko, koľko vidieť netúžil. Svetlo dopadalo na dvojicu, ktorá bola na seba natisnutá, no nie v tom zmysle, na aký by väčšina ľudí myslela.

Sivastá pokožka sa prisávala na ruku tej druhej, ešte normálnej postavy. Ozval sa abnormálny krik, ktorý trhal ušné bubienky a Označená žena s rednúcimi ryšavými vlasmi, sa bleskovo odtiahla a ten muž v stredných vekoch sa sklátil k zemi. Vytekali z neho prúdy tmavočervenej krvi.

Theo tlmene vydýchol a potriasol hlavou. O koľko ľahšie by bolo, keby ho Označená zabila. Každý agent v firme, musel zložiť prísahu, že zabije každého Označeného. A táto žena teraz urobila z toho človeka jedného z nich. Musel sa zbaviť oboch.

Chlapa by stačilo zastreliť, ten ešte nebol úplným Označeným, no na ženu musel praktizovať postupy, ktoré odkukal od Argie. V tieni budovy sa prikladol bližšie, Označená si olizovala tvár a spokojne sa škerila.

Theovi jej bolo ľúto, nemohla za to, čo všetko urobila. Ak Označený stratí kontrolu nad sebou, už svoje činy nedokáže kontrolovať. Každú noc, musí niekoho zabiť, aby nezomrel on. Presne o desiatej, každý večer, z Označených vytiekla všetka krv a mali noc na to, aby na ráno zaobstarali krv niekoho iného. Stačilo si zohnať kúsok krvi a ich bunky rozmnožili červené krvinky. No to znamenalo zabiť niekoho každú noc.

Theovi sťahovalo hrdlo, ako sa blížil k žene, teda vlastne k dievčaťu. Vekovo sa možno približovala k Argii, ale zrejme bola ešte mladšia, mohla mať okolo sedemnástky.

Muž na zemi sa už nehýbal, okolo neho bola len obrovitánska kaluž krvi, čo zračilo, že prvá etapa skončila. Ak si nešvihne bude musieť skoncovať hneď s dvoma Označenými.

Zhlboka sa nadýchol a do ľavej ruky zobral obyčajnú pištoľ, ktorá bola práve pre tieto prípady. Hravo ňou namieril na muža na zemi a vystrelil bez rozmýšľania. Guľka zasiahla muža uprostred čela a všetko by bolo skvelé, ale Označenej praskot výstrelu neušiel.

Jedným bleskovým pohybom sa otočila a zabodla do Thea zakalené oči. Zasyčala a napriahla pazúry pripravená po ňom vyštartovať. On sa zasekol uprostred pohybu, strach ho jednoducho premohol. Nevedel sa hýbať, nedokázal sa nadýchnuť. Po jeho tele prechádzali zimomriavky a oči mal vytreštené dokorán. Bol úplne primrazený k zemi.

Na poslednú chvíľu, keď bola Označená úplne pri ňom, sa spamätal a natiahol ruku so zbraňou. Nenávidel zabíjať ich, pretože vedel, že ráno na dievčinu bude čakať rodina. Teraz to bola beštia ale cez deň možno skvelá osoba. Ten pocit ho znechucoval.

Zavrel oči a vystrelil, Označená bola dosť blízko a padla na kolená. Začala sa triasť po elektrickom šoku a z hrdla sa jej vydral ston. Theo sa zhlboka nadýchol a hneď na to vydýchol. Nemal veľa času.

Kľakol si na pravé koleno a z vrecka vybral malý kamienok, začarovaný v najväčšej Temnote. Vyriekol tri jednoduché slová, ktoré už toľkokrát počul od svojej spoločníčky a kameň sa mu rozpadol na prach v rukách.

Zdvihol sa vietor a rozstrapatil jeho vlasy. Zhlboka dýchal, aby zahnal nepríjemné pichanie v hrudi, ktoré sprevádzalo jeho myšlienky.

Myslel na tú dievčinu, ktorá sa pred ním pomaly rozplývala na vzduch. Bolo to strašné, zostával okolo nej biely kruh z prachu jej kostí, kým ona mizla v tme.

Myslel na to, že ona v skutočnosti nezomrie, ale dostane sa do Temna, kde žijú démoni a bude tam musieť do večnosti hľadať útočisko, ktoré nemôže nájsť.

Počas toho celého, odriekaval slová, ktoré ju posielali preč z ich sveta. Dievča kvílilo, napriek tomu, že už nemalo ústa, ani tvár, len sa pomaly zbieral kruh okolo nej.

Theo skončil s odriekavaním nepochopiteľných slov a narovnal sa. V bledom svetle lampy tak stál jeden agent Officia, bielu kruh popola kostí a zakrvavená mŕtvola. No nikto, by nedokázal povedať, kto v tých chvíľach trpel viac. Theova duša zas a znova umierala.

Teraz si uvedomujem aký depresívny tento príbeh je :D Ale nič sa nebojte, budú aj šťastnejšie časti, kde nebude krv :D Vysvetlenie, prečo sú dnes až dve časti... podarilo sa mi predpísať dosť veľa častí a nechcem tak veľmi utekať dopredu, preto vám doprajem až dve časti. Navyše, kapitoly nie sú dlhé, tak vám to takto troška vynahradzujem :D

Dúfam, že sa časť páčila, ďakujem vám za všetko, stretneme sa o týždeň :) :D