Argia ✔

KAPITOLA DVADSIATA TRETIA

Sedeli v Argiinej obývačke a obaja sa navzájom premeriavali pohľadmi. Argia nerozumela tajomnému šamanovi, kým on zrazu chápal každý jej krok. Gjafari zvieral v ruke šálku šípkového čaju.

„Čo odo mňa čakáte?" vydýchla nakoniec Argia a razom sa vrátila k vykaniu, nad čím sa Gjafari len pousmial.

„Nič," odvetil prosto, „Len by som sa o tom s tebou rád porozprával."

„O čom?" Agria tomu vôbec nerozumela. Prečo tu je? Prečo jej chce pomôcť? Alebo je to celé len hra? Odpovede nepoznala. „Ja k tomu nemám čo dodať."

„Samozrejme, že máš, Argia," odvetil Gjaf, „Mal som vidinu, kde sa prelínala minulosť s budúcnosťou. Videl som veci, ktoré som nemal, avšak nemôžem ti povedať, čo ťa čaká."

Argiu to právom znervóznilo, no nedala to na sebe poznať. „Tak na čo ste prišli? Ak mi ani tak nemáte čo k tomu dodať."

„Chcem ti pomôcť bez toho, aby si vedela, čo ťa čaká," vyhlásil šaman a zložil prázdnu šálku na lakovaný stolík, „No mám k tomu pár otázok."

Argia na moment zaváhala, ale nakoniec len ledabolo mykla ramenom. „Počúvam."

„Si si vedomá toho, že ťa označil Prvotný?"

Argia sa zamyslela. Nikdy na to nepomyslela, nerada spomínala na tie chvíle, ale ako sa tak dostala späť do víru spomienok, si uvedomila, že je to tak. „Nikdy som sa nad tým nezamýšľala," priznala po chvíli, „ale ak sa zamyslím, je mi to jasné."

Gjafari prikývol, inú odpoveď ani neočakával. Ak sa raz človek stane Označeným, to čo ho trápi najmenej, je to, či ho poznačil Prvotný alebo Druhotný. „Označení, ktorých poznačili Prvotní sú silnejší, než obyčajní. No poslednú dobu sa o nich povráva ešte jedna vec." Tú vetu nechal doznieť vo vzduchu a čakal na Argiinu reakciu.

„Viem, na čo narážate," prisvedčila mladá dievčina, „Tvrdí sa, že tým Označeným odovzdali istú čas seba, ktorá uviazla v ich tele ešte v čase, kedy ich premenili démoni. Že ak chcú, odovzdávajú svoju vôľu ďalej."

„Presne," prisvedčil, „Ide o to, Argia, že tá Označená ti nedala len prekliatie. Ona ťa zachránila." Pri tých slovách si Argia hnusne odfrkla. „Mohla nechať ostatných, aby z teba vysali všetku krv a tým ťa zabili, ale ona, ako jediná Prvotná prikázala ostatným, aby sa stiahli a ona ťa premenila na Označenú s tým, že ti poskytla kúsok vlastnej duše, ktorá kedysi existovala. Dala ti tým niečo, čo sa ešte nestalo."

„Čo také?" Argia sa snažila, aby neznela tak zaujato, predsa, tá ženská jej vzala život, ale nešlo to. Skutočne ju to zaujímalo.

„Dala ti silu ovládať dušu Označeného."

Čiernovláske dokonale došli slová a naprázdno otvorila ústa. Sila ovládať Označeného? Nie, to nemohla byť pravda.

„Musíš prísť na to, ako sa naučiť ovládať to," pošepol Gjaf.

Argia bola v momente na nohách a chodila dookola ako štvaná zver. „Naučiť? Ako?"

„Neviem," priznal, „No zistím všetko, čo sa bude dať. Mám nejaké východiskové body, ktorých by sme sa mohli držať."

„Určite to budú tie vaše miešaniny a ja za nich zaplatím horibilnú sumu, pričom mi vôbec nepomôžu. Je to tak?" vyletela naňho Argia. Netušila, kde sa v nej vzalo toľko hnevu ale zrazu chcela každého roztrhať na malilinké kúsočky.

Gjafari rázne pokrútil hlavou. „Nejde mi o vlastné dobro, Argia," povedal potichu a telom mu prebehli zimomriavky. Keby Argia len vedela, aké úprimné sú jeho úmysly, ani by jej nenapadlo pochybovať. „Chcem ti pomôcť, pretože viem, že ak je niekto dostatočne silný na to, aby vzdoroval duše Označeného, si to ty."

„Prečo ja?"

„Videl som to. Máš možnosť uspieť, no tancuješ na tenkom lane, ktoré sa môže hocikedy roztrhnúť."

„Tak prečo mám riskovať?" Nadvihla obočie.

„Pretože od toho nezávisí len tvoj život. Ak nič neurobíš, o pár týždňov Temnota úplne pohltí našu Zem a nebude cesty späť. Rozumieš tomu?" Gjafari ju priam prosil vlastnými tmavými očami. Videl budúcnosť, vedel, čo sa stane, ale boli chvíle, kedy sa budúcnosť rozdeľovala a existovali až dve cestičky. A Argia mala na výber pri každej jednej. Ak odbočí hoci len raz zlým smerom, svet aj každý človek ostane zatratený. Nerád to priznával, no osud každého ležal na jej krehkých ramenách.

„Nie, nerozumiem," priznala sa Argia, „Prečo je to na mne?"

„Si vyvolená," odvetil Gjafari, „Narodila si sa v deň, kedy sa všetko zhoršilo. Stala si sa najlepšou likvidátorkou Označených. Cusubia Kalana ti zanechala magický medailón od samotného Luciusa. Si tu pre to, aby si nás spasila."

„Ale čo ak to nechcem?" opýtal sa, klesla na kraj sedačky a tvár si zaborila do dlaní. Bolo toho priveľa.

„Tak nevyhráme," vyhlásil Gjafari a uhol jej pohľadu, „Už nikdy nič nebude tak, ako pred tvojim narodením."

„Prečo sa všetko pokazilo práve vtedy?" nechápala Argia.

„To neviem," priznal Gjaf, „Ale je to tak."

Argia zaklonila hlavu a zadívala sa na tmavý strop obývačky. Akoby bolo možné, nájsť tam všetky potrebné odpovede.

Takže, nová časť a dúfam, že sa páčila :D trocha sa to asi začína uberať iným smerom :D 

Časť venujem LadislavT17 :)