Argia ✔

KAPITOLA DVADSIATA

Keď jej zazvonil mobil a začula hlas toho protivného starca, ktorý bol ešte donedávna jej šéfom, nebolo jej všetko jedno. Argia vedela, že ak by sa nebolo niečo stalo, Musoro by jej nevolal.

Po tom, čo Musoro zložil, Argii sa roztriasli ruky. Štvrť, kde bývala Kalana nebola odtiaľ, kde sa nachádzali oni, ďaleko. To bolo prvé, čo jej napadlo. Asi to bolo spôsobené tým, že nebola schopná uveriť faktu, že tá stará milá tetuška, s ktorou sa len nedávno rozprávala, bola neodvratne preč.

Tvárou sa otočila k matke, ktorá sa na ňu zvedavo pozerala. „Mami, ja musím ísť," povedala ospravedlňujúco ale jej matka sa len usmiala a pohladila ju po líci.

„Bež, Argia," kývla jej, že dvere sú otvorené, nič ju tu už nedrží.

„Potom sa porozprávame," vychrlila čiernovláska, schmatla svoju tašku a ešte predtým, ako zmizla za dverami, postrapatila tmavé vlásky jej malej sestry.

Do auta nasadla rýchlo, nehovoriac o tom, ako rýchlo brala ulicu za ulicou v nemožnej nádeji, že ak sa poponáhľa, môže tetu Kalanu zachrániť. Dobre vedela, že je to zbožné želanie, ale nechcela ten fakt prijať.

Bolo len niečo po piatej poobede, takže sa nebála, žeby sa len tak zrazu začala meniť. Síce to bolo v posledných dňoch pomerne nevyspytateľné, nikdy sa to nestalo skôr, ako pred deviatou.

Teraz ale nadchádzala otázka, že ak sa Označení ešte nepremieňali, ako mohli napadnúť chránenú ulicu a zabiť Kalanu. Odpoveď bola jednoduchá, no o to znepokojujúcejšia.

Označení, sa delili na dva rody. Na Prvotných a Druhotných. Prvotní boli tá mala skupinka Označených, ktorí ostávali beštiami vo dne i v noci a to z dôvodu, že ich neoznačil iní Označení, ale niektorí zo štyroch démonov, ktorí to celé začali. Tí Označení už neboli ľudia, boli to len bezduché človečie schránky, ktorým nebolo pomoci. Boli silnejší, tvrdší a riadili všetko. Povráva sa dokonca, že dokázali rozprávať.

No a Druhotní, boli tá prevažujúcejšia časť ich spoločenstva. Medzi nich patrila aj Argia. Boli to ľudia, ktorých označili Označení a tým ich priradili k armáde pre démonov, ktorá sa pomaly formovala. Vo dne boli ľuďmi, v noci stvoreniami, ktoré sa nevedeli ovládať.

A keďže bolo ešte len po piatej poobede, Argia nepochybovala o tom, že to boli práve Prvotní, ktorí zabili tetu Kalanu a zbúrali obranu v ďalšej časti mesta.

Argia zaparkovala pred starým domom, kde sa to už hemžilo agentmi Officia. No najhoršie na tom celom bolo, že Argia si všimla aj čierne auto, ktoré patrilo Theovi.

Z auta vystúpila so zlou predtuchou a nebolo to len z dôvodu, že mala Thea zas príliš blízko, ale doslova cítila v každej jednej bunke, že to, čo sa tu udialo, nebola náhoda.

Míňala ľudí, ktorí boli ešte nedávno jej spolupracovníci, ale nedala na sebe znať, žeby ju ich zvedavé pohľady rozhodili. Kráčala vyrovnane, hoci by sa najradšej schúlila do klbka a už sa nikdy nepostavila.

Do domu vošla s rezervou, radšej sa chytila steny, aby ju náhodou neprevalilo. Bola už na viacerých akciách a dobre vedela, ako to vyzerá, keď sa Označení poriadne vybláznia.

Bohužiaľ, jej obavy sa naplnili a ruku si musela priložiť pred ústa, aby nevykríkla. Telo starej ženy ležalo na dlážke. Krv okolo nej sa tiahla v presnej hviezdici so šiestimi cípmi. Tvár a krk mala celú od lepkavej tekutiny karmínovej farby. Ústa aj oči mala vytreštené v agonickom výkriku a jej telo bolo zvláštne deformované, akoby vytočené v deväťdesiat stupňovom uhle.