Argia ✔

KAPITOLA DESIATA

Theo mlčky šoféroval ale jeho pohľad každú minútu zablúdil do spätného zrkadla. Gal zaspala na zadnom sedadle a jej hlava padala na hrudník. Zrazu sa rozzvonil Theov mobil a on nahlas zahrešil.

Galere zvuk mobilu neunikol tak nadvihla hlavu a ospalo si odlepila viečka. „Pokojne spi ďalej." Usmial sa na ňu Theo v spätnom zrkadle a malé dievča prikývlo.

Theo zdvihol mobil s naštvaným „Prosím!" ale nik sa mu neozval.

„Haló, tu Theo Shleid. Kto volá?" vypytoval sa ale odozvou mu bolo iba nejasné mrmlanie na druhej strane. „Mám zložiť?" spýtal sa do slúchadla a tentoraz k nemu doľahlo zrozumiteľné slovo „nie".

„Prečo voláte?" snažil sa Theo rozprúdiť konverzáciu.

„Po-moc." Ozvalo sa na druhej strane a Theo sa zamračil.

„Prosím?" v jeho hlase zaznievalo aj niečo iné, ako doteraz. Bol to strach. Odtiahol od ucha mobil a pozrel na volajúce číslo, ktoré bolo zhodou náhod, utajené.

Na druhej strane niečo zachrapčalo a Theo rozoznal slová. „Pomóc. Vy dvaja ste jediní, kto nám môže pomôcť."

Theovi vyschlo v hrdle. „Dvaja?"

„Aaargia." Odvetil hlas na druhej strane zdĺhavo. „Vy dvajaaaa." Predĺžil hlas i koniec a vzápätí telefón neznámi zložil.

Theom prebehla triaška. Pozrel do spätného zrkadla a pohľad na odfukujúcu Gal ho troška upokojil. Ale i napriek tomu si hryzol do vnútornej strany líca a zamyslel sa nad telefonátom.

Ten hlas... znel ako hlas Označeného, ale to nebolo možné. Označení nerozprávali, nevedeli použiť ani mobil a už vonkoncom nepoznali Thea a Argiu. A v neposlednom rade, na čo by Označení rozprávali o záchrane? Hlavne ak išlo o nich dvoch. Oni ich zabíjali, nie zachraňovali.

Theo tomu nerozumel ničomu no otázky mu lietali hlavou v zbesilej víchrici. Prudko zahol, až to trhlo aj s ním, nie len s malou Galerou na zadnom sedadle. Rýchlo mrkol očkom dozadu, ale Gal sa našťastie nič nestalo, len sa zobudila. To možno nebolo na škodu, keďže sa nachádzali sotva kilometer pred domom pani Hudsonovej.

Theo zaparkoval na vyschnutom trávniku a jedným krokom bol pri zadných dvierkach a už ich otváral, aby mohla Gal vystúpiť.

Tá, ešte mierne otrasene, sa vyšuchtala von a zastala si vedľa Thea. On zamkol auto a Galeru si vysadil na plecia, ako to malo malé dievčatko rado a vydal sa s ňou až k postaršiemu domu.

Prešiel až k dverám starého domu z dreva a zaklopal. Počul ako niekto beží dole schodiskom a ako sa hneď na to odomykajú dvere.

Argiina matka bola na svoj vek krásna. Čierne vlasy mala stále lesklé a husté, bolo vidno, že sa o ne stará. Mala plné pery tmavej červenej farby, ale roky trápenia v tomto svete sa na nej podpísali v podobe nemiznúcich kruhov pod očami.

„Ah, Theo!" zvolala milo. „Poď ďalej." Ustúpila z dvier a Theo sa sklonil, aby dokázal spolu s Gal prejsť cez dvere.

„Dobrý deň." Kývol zdvorilo, keď vošiel dnu a pani Hudsonová zavrela za ním dvere.

Prešiel do útrob domu a posadil Galeru na červený gauč uprostred modernej obývačky. On sám si sadol vedľa nej a pani Hudsonová sa usadila v kresle oproti. „Daj si." Usmiala sa naňho a rukou kývla k sušienkam na stole.

Theo sa usmial. „Ďakujem, teta, neprosím si." Odmietol a pani ho prepálila pohľadom.

„Kurnik šopa, Theo. Už ti neviem koľko rokov prikazujem, aby si ma volal krstným menom." Pokrútila hlavou pohoršene Ama Hudsonová.

„Ospravedlňujem sa." Usmial sa pokorne.

Ama prevrátila nad ním oči. „Ako bolo?" opýtala sa dcérky.

Galera sa zasmiala, čo sa u nej rovnalo slovám skvelé alebo super. Theo a aj Ama čakali, že skončila, ako to u nej bolo zvykom, no ona ešte vychrlila. „Argia bola krásna." Vravela zasnívane a jej oči žiarlili. „Mala krásne šaty." Zachichotala sa a Thea obliala červeň pri spomienke na Argiu v šatách, ktoré dostala od neho.

Ama nadvihla prekvapene obočie. „Žeby sa jej konečne unudili legíny?"

„Pochybujem." Zasmial sa Theo.

Ama prikývla. „Čo čakám... jasné, že nie."

„Ako sa ti darí?" spýtala sa ho po chvíli Ama.

„Celkom dobre." Theo mykol ramenami. „Teraz ako má Argia voľno, je v celku pokoj. Mám na starosti len papierovačky."

Ama zamyslene prikývla. „A ako sa má Argia? Už dlho som s ňou nehovorila." Priznala smutne.

Theo zaváhal. S Argiou niečo rozhodne nebolo v poriadku, no nechcel sa stým zmieňovať pred jej matkou. Aspoň dovtedy určite nie, kým nezistí, že čo jej kamarátku ťaží na srdci. „Argia si užíva voľno." Povedal len nakoniec.

Ama sa zamračila, neverila úplne jeho slovám, no rozhodla sa to príliš nerozpitvávať. Poznala Thea a dobre vedela, že ak by išlo o niečo vážne, prezradil by jej to.

Theo mrkol očkom na hodinky a zamračil sa. „Už budem musieť ísť." Oznámil nie práve nadšene.

Argiina matka prikývla. „Chápem, vyprevadím ťa."

Theo pozrel na malú Galeru a postrapatil ju po vláskoch. „Čoskoro sa stretneme, čertica. Poslúchaj mamku."

Gal roztiahla pery v úsmeve a náhlivo prikývla. „Ahooooooj!" pozdravila Thea vyškerená ako slniečko na hnoji a Theo sa uchechtol nad jej roztomilým výrazom.

Postavil sa a vyšiel do malej predsiene, ktorá na rozdiel od zvyšku domu pôsobila mierne pochmúrne. „Dovidenia." Usmial sa na Amu.

„Maj sa, Theo, dávaj na moju dcérku pozor." Požiadala ho ešte.

Theo sa tlmene zasmial. „To skôr ona dáva pozor na mňa."

Ama sa chápavo usmiala ale položila svoju ruku na Theovo rameno. „Aj tak ťa o to prosím."

„Môžete sa spoľahnúť." Odvetil Theo o kus vážnejšie.

Vzdialil sa od Argiinej matky a od auta ešte zakýval na rozlúčku. Ama mu kývnutie opätovala so širokým úsmevom a Theo tesne pred tým, než zavrel za sebou dvere, uvidel ako sa k matke pripojila aj dcéra a spoločne mu kývajú. Jeho pery sa roztiahli do úprimného, možno trocha smutného, úsmevu. Aj on túžil po takej rodine.

Dúfam, že sa páčila :D