Argia ✔

EPILÓG

„Keď to najčírejšie svetlo pominulo, uprostred čistinky ostalo ležať nehybné telo a medzi stromami stál človek, ktorý prežil, ale cítil sa viac mŕtvy, než kedykoľvek predtým. Koniec."

„Koniec?"

„Koniec."

„To nie je koniec. Čo sa stalo s Temnotou? Prehrali démoni? Alebo bola Argiina obeta zbytočná? Na čo bol dobrý ten medailón? Predsa, v konečnom boji ani nebol."

Nakloním hlavu nabok a svetlé pramene vlasov mi padnú do očí. „To nik nevie. Toto je koniec."

„Hlúposť. Čo sa stalo s Theom?"

„Prežil."

„Ale ďalej? Dostal sa cez smrť Argie niekedy?"

Pousmejem sa nad tou otázkou. „Smrť je síce silná, ale nikdy nie silnejšia ako láska."

„Ale on ju miloval. Zabil sa?"

„Potom by neprežil," odpoviem.

„Tak potom?"

„Ja neviem. Toto je koniec."

„Vymysli si vlastný."

„Nemôžem," namietnem a opriem si lakte o stôl. „Toto nie je môj príbeh. Je to skutočnosť."

„Je to legenda."

„Skutočnosť," poviem s úsmevom a môj pohľad zaletí do zadnej lavice. Dievča s havraními vlasmi a modrými očami na mňa uprene hľadí. „Nemôžem si vymyslieť skutočnosť."

„Blbosť," vyprskne niekto. Sledujem, ako čiernovláska obráti svoj pohľad na chlapca a zamračí sa.

„Koniec dnešnej hodiny," prednesiem. „Prajem pekné prázdniny."

Väčšina žiakov sa zdvihne a vyberú sa von. No dievča v zadnej lavici ostáva. Až keď odíde posledný človek, vstane tiež. Podíde k môjmu stolu. „To nebol koniec."

„Naozaj?" Nadvihnem obočie. „Ty ten koniec poznáš?"

„Argia prežila."

„To sú len dohady," namietnem, ale usmejem sa.

„Nie sú."

Na dvere sa ozve klopanie, hoci sú otvorené. Stojí za nimi vysoký muž s plavými vlasmi a modrými očami. „Amaieran, môžeme?"

Dievča rýchlo prikývne. „Jasné, otec."

„Pán Shleid," usmejem sa a podám mu ruku, keď podíde bližšie. „Ako sa vám darí?"

„Skvele, Balisa. Čoskoro bude naša rodina zas o niečo širšia."

Úprimne sa usmejem. „To som netušila. Gratulujem."

Dievča s vlasmi po mame sa postaví vedľa svojho otca. „Pamätajte, čo som vám povedala," podotkne skôr, akoby nasledovala svojho otca. „Ich príbeh ešte neskončil."

Keď odídu, sadnem si. Ich príbeh nikdy skutočne neskončí. Pozriem von oknom na pomník, ktorý stojí na zelenej tráve. Od toho incidentu, mnohí tvrdia legendy, uplynulo jedno desaťročie a šesť rokov. Všetko, úplne všetko sa zmenilo.

Amaieran mala pravdu. Ich príbeh nikdy neskončí. Nie kým dcéra Thea bude chodiť po tejto zemi. Kto je jej matka? Nik to v skutočnosti nevie. Ale legendy, tie legendy, ktoré ešte žijú medzi nami, hovoria, že to dievča je dcérou Argie, ktorá v skutočnosti nikdy neumrela. Prečo? Verš zaklínadla je jasný: Obeta tá najvyššia, vzkrieseniu najbližšia.

V každom prípade, hoci mnohí považujú Argiu za výmysel a Temnotu za legendu, nikto nepozná skutočný koniec. Teda až na... „Ahoj, láska."

„Gjaf," usmejem sa na svojho manžela.

...on koniec ich príbehu pozná.

THE END