Argia ✔

KAPITOLA PÄTNÁSTA

Zobudila sa na príšernú bolesť hlavy. Trešťalo jej v každej molekule mozgu a mala pocit, že jej vybuchne hlava. No vo chvíli, keď otvorila oči, zabudla aj na to. Skutočná a oveľa horšia bolesť sálala z jej srdca.

Jej posledná spomienka boli oči. Zelené prenikavé oči človeka, ktorého milovala najväčšmi na celom svete. Videla v nich zdesenie. Cítila jeho ruku, ako ju odbil. Vtedy, keď ho napadla.

Nevedela to kontrolovať. Videla Thea, ako stojí vedľa auta a niečo sa v nej zlomilo. Stratila všetku kontrolu nad dušou démona a telo Označeného konalo bez rozmýšľania. Bola rozhodnutá zabiť Thea.

Videla v jeho rukách medailón, ktorý dostala od tety Kalany. Mala chuť plakať, ale slzy neprichádzali. Neprichádzalo nič. Len cítila, ako sa jej srdce trhá na kusy. A úlomky odnášal silný vietor naokolo.

Argia žila. To znamenalo, že počas noci niekoho zabila. To ju ničilo takmer rovnako, ako vedomie, že sa pokúsila zabiť Thea. Ako vedomie, že Theo zistil jej tajomstvo. Argia bola zničená.

Ležala na suchej tráve v tmavom lese plnom vyschnutých kríkov a umierajúcich stromov. Jej oblečenie bolo krvavé, ale tá krv nepatrila jej. Patrila jej obeti, na ktorú si ani len nespomínala. Od chvíle, čo sa dotkla medailónu, si nepamätala nič. V hlave mala vzduchoprázdno a v pozadí znel len krik. No komu patril a odkiaľ bol, netušila.

Bolo síce ráno, ale bola tma. Temnota pohltila lúče slnka skôr, ako sa stihli predrať na povrch sveta. Argia neplakala, nevzlykala. Nerobila nič. Len ležala. Dívala sa na koruny stromov, ktoré zanikali na tmavom pozadí.

Chcela kričať, neurobila to.

Chcela plakať, neurobila to.

Chcela vstať a utiecť, neurobila tak.

Nerobila nič, hoci chcela robiť všetko.

Bola plná protikladov; bola bledá, no vnútri tmavá. Bola smutná, bola šťastná. Chcela plakať, nechcela plakať. Chcela kričať, nechcela kričať. Chcela utekať, nechcela utekať.

Nevedela sa rozhodnúť, nevedela dať prednosť ničomu. Preto ostala tam a ležala na zemi. V suchej tráve, v silnom vetre s netíchnucim pocitom zničenia.

Theo sa nevedel spamätať. V rukách zvieral celú noc jej medailón a hocikedy, keď zavrel oči, sa mu na viečka premietol ten pohľad.

Videl Argiu. Jej oči. Šialené oči. Bezcitnú tvár. Mramorové črty. Bielu pokožku. Videl jej smrť v očiach. Bola Označená.

Netušil, ako k tomu došlo. No ničilo ho, že to dovolil. Už niekoľko rokov sa snažil len o jedno- chrániť Argiu. A on zlyhal na celej čiare. Trápilo ho to.

Nedokázal sa hnevať na Argiu, že mu to nepovedala. Aj on by sa bál povedať to niekomu. Navyše, Argia vedela, že má s ich šéfom nejaké prepletačky. Ale netušila, na akom vzťahu sa zakladajú. Nikdy jej o tom nepovedal. Teraz to ľutoval. 

Argia prišla domov neskoro večer. Bolo už po siedmej hodine. Krívala, nevedela od čoho, ale pravá noha jej vypovedala službu. Nevedela, kedy sa rozhodla, že odíde z pláne uprostred lesa. Raz sa však len zdvihla a šla. Kráčala, ťahala za sebou nohu a v hlave mala vzduchoprázdno.

Otvorila dvere svojho domu a ťažkopádne si vzdychla. Chcela sa zrútiť na gauč, ale zočila postavu sediacu na tmavej koženej sedačke. V prvej milisekunde si uvedomila o koho ide a jej srdce sa akoby zázrakom znova spojilo a rozbúchalo až jej šlo vyskočiť cez krk.

Theo sa otočil k nej tvárou. Tú mal však nečitateľnú a kamennú. Postavil sa a podišiel k nej. Boli medzi nimi tri metre. Argia to videla presne. Tá vzdialenosť ju ničila.

„Theo, ja..." začala ale on ju umlčal dvihnutím ruky a odvrátením strohého zraku. Vyhovela mu a mlčala. Čakala až prehovorí, ale on chvíľu len hypnotizoval kachličky v druhej izbe.

„Počuj, Argia, ja..." pokrútil sám pre seba hlavou. Dvihol zrak k jej nebeským očiam, ktoré pripomínali oblohu spred čias, kým Temnota ešte nepohltila svet.

Argii búchalo srdce tak neskrotne, až mala pocit, že jej vyletí z hrude. Cítila niečo, čo nikdy predtým; bála sa Thea, bála sa jeho slov, bála sa jeho pohľadu. A hlavne sa bála od toho, že sa on bojí od nej. Nebála sa, že ju Theo udá- bolo jej to jedno. Len si chcela byť istá tým, že sa Theo nebojí jej.

Theo sa jej nebál. Chcel ju objať a ubezpečiť ju, že bude všetko v poriadku. Ale nemohol to urobiť. A to vedomie ho ničilo viac, ako pohľad do jej úprimných očí, v ktorých videl po prvýkrát lesknúce sa slzičky.

Natiahol dlaň jej smerom a Argia jeho počínanie zopakovala. Theo obrátil dlaň nadol a pustil to, čo držal v rukách. Argii padol do rúk zlato-strieborný medailón a Theo stiahol ruku späť k telu. Jeho plecia ochabli.

„Je mi ľúto, že sa to vyvinulo takto, Argia," prehovoril tak, ako si to vopred premyslel. Ale jeho jazyk s ním bojoval. Nechcel tie slová vysloviť, ale vedel, že musí tak urobiť. „Nenahlásim ťa, ale podaj výpoveť v Officiu. A..." hlas sa mu zlomil. Musel sklopiť pohľad k zemi, aby to dokázal dokončiť. Trhalo mu to posledné kúsky srdca. „... drž sa odo mňa ďalej, Argia. Už ťa nechcem vidieť."

Vtedy prešiel vedľa nej kamenným pohľadom a vyšiel z jej bytu. Slzy sa mu po tvári spustili ako nekonečné vodopády nešťastia.

Argia stála vo svojom byte. Meravo. Nehýbala sa. Ruky si držala ovisnuté vedľa tela a jej kolená náhle vypovedali službu. Padla na zem a schúlila sa do klbka nešťastia.

Jej srdce popukalo, pretože človek, ktorého názor si vážila najväčšmi ju opustil. Nechal ju tak a ona mu to nemohla zazlievať. Jej srdce explodovalo a črepiny sa zabodli do jej tela zvnútra. Robili ryhy všade, kde sa dalo a čierne srdce sa rozpadlo na kusy. Nedokázala plakať, nedokázala vzlykať. Na to, to celé, príliš bolelo. Bolela ju duša, bolelo ju telo, trhalo sa jej srdce a všetko šťastie v jej živote sa rozpadávalo na prach. Bola zničená. Argia, tá, ktorej meno hovorilo za všetko, bola zlomená. Temnota pohltila nie len jej telo ale aj myseľ. 

Depresívne? Čo iné sa dá čakať deň pred školou? :D :/ 

Ináč, chcela by som vás o niečo poprosiť. Ide o menšiu "reklamu", ktorú ale nerobím pre seba. Výnimočne :D 

Kristi0K má na svojom profile sci-fi príbeh, ktorý sa volá Out of blue. Začala s ním len nedávno a počet jej čitateľov je minimálny (ani ja som sa k tomu ešte nedostala. Uuuuups.) a chcela by vedieť, či sa jej oplatí v tom pokračovať a chcela by poznať názory čitateľov. Budem vám vďačná ak sa jej na to pozriete a vyjadríte jej svoj názor ;) :D Taktiež jej aj túto časť venujem :) :D

Dúfam, že sa časť páčila, ľudkovia. Prajem prežitie školy bez ujmy na zdraví! :D