Zamilovaní až po uši ✔️

Pondelok

Ráno som sa prebudila s pocitom že zasa do školy. Bože to bude zasa deň. Tak ráno som sa prichystala a išla. Rodičia už neboli doma, mama chodieva skôr do roboty kedže robí v škole a otec ten chodieva ešte skôr ako mama. Do školy som prišla vždy načas. Už ma tam čakala Veronika.

"No ahoj mojenko, ako bolo u starkých?" Veronika bola moja najlepšia kamarátka a aj taká jediná z celej školy. So mnou sa nikto nechcel kamarátiť, ale za Veronikou stále niekto chodil, a to som jej niekedy až závidela aká bola kamarátska ba niekedy až populárna v škole. "Super bolo Veve, len škoda že sme tam boli len jeden deň, dedka a babku mám naozaj rada, škoda že sa nestretávame častejšie" odpovedala som. "Ale čo sa prosím ťa bojíš, tak tam chodievaj na víkendy nie?" spýtala sa. "Lenže rodičia tam nechcú stále chodiť, bývajú aj často unavení z roboty" odpovedala som Veronike. "A ty tam ísť sama nemôžeš? Alebo žeby prišli po teba starý rodičia?" spýtala sa. "A ako keď nemám ani len vodičák? A bývajú približne hodinku a pol autom od nás. A dedka a babku otravovať nechcem, predsa majú svoj vek" odpovedala som. "A autobusy náhodou neexistujú ty trdielko?" spýtala sa ma. "Vidíš, porozmýšľam čo a ako" odpovedala som jej.

Zrazu zazvonilo a vošiel učiteľ slovenčiny do triedy. Slovenčinu som mala celkom rada, mali sme super učiteľa s ktorým bola fakt sranda takže tá hodina prešla ľavou zadnou. A ani som sa nenazdala a bolo tu koniec vyučovania a išlo sa domov. Ešte som stretla Veroniku a dohodla som sa s ňou na zajtra že by sme išli spolu nakupovať. Proste taká babská jazda.

Keď som prišla domov, mama ešte doma nebola ale čo ma dosť prekvapilo bol otec. "Oci, a ty tu čo robíš?" spýtala som sa otca. "Ale vonku je zima, šak poznáš január vonku strašne sneží a šéf povedal že kým neprestane tak prudko snežiť tak nebudeme mať zatiaľ žiadnu prácu, musíme proste čakať." Tatino mal pravdu, táto zima bola do decembra úplne teplá a jak začal január tak sa strašne rozsnežilo. "Takže zatiaľ budeš s nami doma" spýtala som sa. "Vyzerá to že zatiaľ áno, pokým mi šéf nezavolá. Inak robil som guláš, dáš si? Musíš byť poriadne hladná zo školy." povedal. "Vieš čo, dám si trošku" povedala som. Otec mi teda naložil, nabral aj sebe a sadli sme si do kuchyne za stôl a čakali na mamu kým sa vráti z práce. Už sme akurát dojedali keď v tom otvárala dvere mama. "Čaute" povedala mama. "Ahoooj" povedal otec a ja zarovno s ním. "A ty tu čo robíš?" povedala mama. "Viete čo idem sa učiť nehám vás, len som chcela že zajtra po škole idem s Veronikou na nákupy po škole. Tak ma tak skoro nečakajte" povedala som rodičom. "Dobre Lea a niake peňiažky nepotrebuješ?" spýtal sa ma otec. "Len nenakúp zas niake blbosti čo sa potom zbytočne vyhodia" skočila mu do reči mama. "Oci neboj sa, v izbe hore mám ešte niečo našetrené. A mama ty sa báť nemusíš, skôr tam idem ako módny poradca Veroniky. Šak ju poznáš keď ona začne nakupovať. Tak idem sa teda učiť. Čaute zatiaľ." povedala som im. "Tak si to tam užite zajtra, a ak budeš mať s niečím problém tak kľudne mi príď dole povedať." moja mama je moc ochotná, a to som si na nej moc cenila. Niekedy to až preháňala.

Rýchlo som si zapla facebook čo je nové. Nič. Išla som sa teda učiť, a premýšľala som aký bude zajtra deň.

A druhá kapitola za nami. Tak čo hovoríte? Mám stále pokračovať? Viem že je to zatiaľ nuda, ale šak poznáte začiatky. :)) budem opäť rada za niake tie komentíky.. Ďakujem krásne ❤️

Vaša
Ladylline