Zamilovaní až po uši ✔️

Veronika

Na druhý deň som teda išla do školy s  myšlienkami čo povedať Veronike keby niečo. Ešte že som rozmýšľala čo jej povedať, lebo hneď ako som vstúpila do budovy školy, ma tam čakala.

"Ahoj Lea" povedala. "Nazdar, my sa poznáme?" spýtala som sa. "Lea chcem sa ti ospravedlniť za to aká som bola blbá voči tebe, prepáč fakt, nezaslúžiš si aby sa k tebe niekto takto správal" povedala. "Aha tak nezaslúžim, tak potom prečo si sa tak hnusne a povýšenecky chovala ku mne akoby som ti zožrala večeru? Pozri sa Veronika, ja nestojím o takých kamarátov ako si TY a polovica školu tu, ste banda povýšeneckých a namyslených ľudí ktorým ide len o sex, o zabávanie sa a o urážanie a na druhých vám vôbec nezáleží. Vôbec vám nejde o lásku, vy vlastne ani neviete čo to je láska a čo to je niekoho milovať, vám ide len ako rýchlo s niekym skočiť do postele a vyspať sa s ním." povedala som jej s takou rýchlosťou a s takými nervami v sebe, že tie slová vychádzali zo mňa už potom akosi samo od seba. "Lebo ty vieš čo je to niekoho milovať keď si ani len nemala normálneho chalana. Ale nechcem sa s tebou ďalej hádať, chcem sa s tebou udobriť lebo ťa mám rada Lea." povedala. Ja som len na chvíľu na ňu pozerala, už som na začiatku mala toho toľko v hlave že zrazu bolo všetko fuč. "Dobre, ale ak sa to stane ešte raz, skončili sme spolu, rozumieš?" spýtala som sa a zároveň aj oznámila. Fakt nepotrebujem k životu takýchto kamarátov. A už neviem s istotou do budúcna povedať či jej budem môcť ešte niekedy niečo povedať, náhodou aby to niekedy neobrátila proti mne.

Už sme len prehodili zopár slov a išli sme do triedy. Veď o 5 minút malo zvoniť, musím sa poponáhľať. Celý deň potom prebehol úplne ľahko až na to že z písomky som dostala trojku. Nevadí, hlavne že som zdravá a živá som si povedala.

Ani som sa nenazdala a už tu bol piatok, tento týždeň nejak rýchlo letí. To sa mi na druhej strane páčilo aspoň som vedela že zasa 2 dni budem mať od školy pokoj. Veronika ma zasa volala na niake nákupy v sobotu, ale tentoraz som odmietla, mala som strach že to zasa dopadne tak ako v utorok. Napísala som jej že jednoducho sa mi nechce a že pôjdem nabudúce.

Už sa zvečerilo a ja som už nevedela čo mám robiť, tak som si zapla facebook a bola som tam približne pol hodinku keď ma to už fakt prestalo baviť. Nechápem dnešných teengerov jak môžu za tým strojom sedieť aj kľudne 24 hodín denne. Radšej som si teda ľahla a ako vždy premýšľala nad všeliakými vecami čo bude zajtra, v nedeľu a pondelok...

Tak ako sa vám páčila štvrtá kapitola tohto príbehu? Komentíky potešia ako vždy. A ďakujem za každý komentár. Ste úžasní ❤️

Vaša
Ladylline