Zamilovaní až po uši ✔️

Skolabovanie

Keď som sa ráno zobudila a išla som do školy, bola som pripravená že niečo poviem Denisovi ale nevedela som nájsť vhodné slová. Ako som prišla do školy tak som sa ho snažila vyhľadať ale márne. Bolo mi smutno. Chýbal mi. Keď skončila posledná hodina, stále tam nebol. Dnes neprišiel do školy, a neviem prečo. Išla som teda domov a dúfala že zajtra už príde.

Keď som prišla domov hneď som sa prihlásila na facebook a myslela som si že aspoň tam ho zastihnem ale ani tam nebol. Snažila som sa napísať Veronike ani ona tam nebola. Odkedy som bola s Denisom som sa s Veronikou prestala menej baviť. Teda skôr ona mňa dala bokom, nič o nej skoro neviem, či má frajera a podobne ledva sme sa pozdravili v škole. Cítila som sa teraz taká opustená a sama. Zrazu mi zaklopal niekto na dvere.

"Ďalej" povedala som. "To som ja mama. Prišla som ťa len pozrieť či si v poriadku." povedala. "Áno mami neboj. Všetko je v úplnom poriadku." odpovedala som jej a na mojej tvári sa objavil smutný výraz. Vtedy mama pochopila že sa niečo deje. "No Lea, mňa neoklameš. Povedz mi čo sa deje. Niečo s Denisom alebo Veronikou?" spýtala sa. "S Veronikou už nie sme to čo sme bývali odkedy som začala chodiť s Denisom. A s Denisom sme sa trocha pochytili. Však sama vieš že vo vzťahu patria aj hádky." povedala som jej. "Neboj Lei, všetko sa napraví. Uvidíte že sa udobríte. Mimochodom, večera je hotová, ideš sa najesť?" spýtala sa. "Nie mami, nemám teraz chuť." povedala som. "Okey, keby niečo, vieš kde mňa a tatina nájdeš." a odišla dole.

Ja som stále rozmýšľala a rozmýšľala a na nič som nevedela prísť. Keď som sa v noci zobudila prišlo mi strašne zle, bola som celá spotená. Zobudila som mamu že sa niečo deje, tá mi hneď zmerala teplotu a mala som 39.2. "Ako je to možné mama, však večer mi ešte nič nebolo." spýtala som sa jej. "Neviem Lei, možno je to s toho ako si v depkách odkedy sa hádaš s Denisom. Alebo je niečo vo vzduchu. Jednoznačne ráno pôjdeš k lekárovi." hneď ako to dopovedala som bežala na wc vraciať.

"Prosím? Ja nemôžem ísť k lekárovi. Musím ísť do školy a vysvetliť si to s Denisom." povedala som. "Mladá slečna, snáď ti záleží viac na tvojom zdraví nie? S Denisom si to môžeš vysvetliť aj cez telefón." povedala a ja som už chytala nervy. Začala sa mi krútiť hlava, tak som ju poslúchla a si išla radšej ľahnúť naspäť.

Na druhý deň ráno mi zazvonil budík o čosi skôr, mama mi to tak nastavila aby som nezabudla ísť k lekárke. Samozrejme nebol nikto doma a mne sa nechcelo ísť k lekárke. Musela som si to vyriešiť s Denisom. Cítila som sa pod psa, ale aspoň že som nezvracala. Keď som došla ku škole samozrejme nikto tam nebol lebo bolo príliš skoro, no aspoň trošku som dúfala že tam zastihnem Denisa takto zavčas. Nikde nikto nebol až kým som nezabočila za roh, to čo som videla neprajem ani najhoršiemu nepriateľovi. V tom momente ani neviem ako sa mi zahmlelo pred očami a som odpadla...

Trinásta časť na svete. :)) Snáď sa páči. Noo podľa mňa to začína byť pekne napínave, čo vy na to??

Vaša
Ladylline