Zamilovaní až po uši ✔️

Nákupy

Na druhý deň škola prešla celkom rýchlo, ani som sa nenazdala a už tu bolo poobedie a nakupovanie s Veronikou. "Lea ty si nekúpiš nič na seba?" spýtala sa ma Veronika. "Nie nekúpim, akože doma som si šetrila čo najviac, ale nechcem minút všetko za jeden deň" odpovedala som. "A čo sa chceš na tie peniaze len pozerať? Ja ťa nechápem Lei. Žiadny chalani, žiadne nakupovanie veď ty vôbec nežiješ ako dnešní teenegeri" povedala. "No a čo? Ja som proste taká aká som, nechceš ma zabiť náhodou za to že som inakšia ako ostatní? A čo sa týka chlapcov moja milá Veronička, zatiaľ som na žiadného normálneho nenatrafila." odpovedala som. "A čo v škole? Žiadny chalan sa ti tam akože nepáči mi chceš povedať nie? A čo ten Marek?" spýtala sa ma. "Aký Marek preboha? Počkaj počkaj, ty myslíš toho namysleného tretiaka čo sa robí frajerom na každom kroku?" spýtala som sa. "Presne tak, Marek Kováč. A nech je aký chce, za risknutie nič nedáš. Skús si s ním výjsť von, možno ti po čase padne do oka a konečne prídeš aj o panenstvo. Dokedy chceš byť panna do smrti?" spýtala sa ma. "Moja drahá ty ma tu nepoučuj kedy ja mám o to prísť. Pravý raz príde, keď príde tak príde ja do toho tlačiť určite nebudem. Aspoň niesom taká ako si ty, že sa vyspala v 17tich s polovicou školy" odpovedala som a odišla som domov.

Nepotrebujem kamarátky ktoré mi budú určovať čo mám a čo nemám robiť. Je pravda že som ešte panna a že som nikdy nemala frajera, a že som možno iná než ostatní ale ja som bola so sebou spokojná. A navyše zatiaľ mám len 16, možno sa všetko časom zmení pokým budem mať 18. Ktovie.

Prišla som domov, rodičia už boli samozrejme doma. Vošla som do izby a rozplakala som sa. Zrazu mi niekto klope na dvere. "Áno?" spýtala som sa. "To som ja Lea, prišla si ako torpédo, čo sa stalo? Prečo plačeš? Ublížil ti niekto?" spýtala sa mama. "Ale nerieš to mami" povedala som. "Chcem to riešiť lebo si moja dcéra a ľúbim ťa, a nechcem aby ti niekto ubližoval. Spravila ti niečo Veronika?" spýtala sa. "Áno spravila. Myslí si o sebe že je kráľovna keď vystriedala v škole polovicu školy a ja nie. A mne ide ona dohovárať že by som sa mala zmeniť, že niesom ako ostatní teenegeri." a nato som sa rozplakala na maminom pleci. Mama ma vždy vedela pochopiť a aj mi pomôcť keď som sa buď trápila alebo som mala problémy buď v škole alebo niekde inde. "Netráp sa pre také dievča ako je ona Lei. Buď sama sebou a keď ty taká byť nechceš, tak jednoducho nebuď. Pozri, ju budú považovať po čase za dievča čo každého vystrieda, a ty budeš pre ostatných výnimočná a iná. Teraz si poď dať dole so mnou a s otcom večeru a choď si ľahnúť, a zajtra v škole si ju jednoducho nevšímaj. Nájdeš si lepších kamarátov ako je ona neboj sa." povedala. "Prepáč mami, nemám na nič chuť a niesom ani hladná. Dnes sme preberali niečo z ekonomiky a zajtra mám s toho písomku, mala by som sa na to pozrieť, ale ani to sa mi nechce, asi si pojdem už ľahnúť. Odpovedala som. "Ako myslíš moja, keby niečo som dole" povedala a odišla.

Ešte som chvíľu premýšľala nad Veronikou čo jej zajtra v škole povedať ak by ma náhodou zastavila. Zapla som nachvíľu facebook a mala som jednu správu. Samozrejme od koho iného ako od Veroniky. Napísala mi že sa mi ospravedlňuje a nemyslela to tak, ja som si to len prečítala a vypla notebook. Nemala som chuť vážne na nič. Na tú zajtrajšiu písomku som sa tiež vykašľala. Tak som si nakoniec ľahla a zaspala som.

No ako sa vám páči tretia kapitola? Budem aj tentoraz vďačna za niake tie komentíky. Ďakujem krásne všetkým čitateľom ktorý to čítajú a baví vás to. Ste úžasní ❤️

Vaša
Ladylline