Zamilovaní až po uši ✔️

Záhady

S Denisom ďalšie mesiace boli nádherne. Až keď už začínal september a ja som konečne išla do druhého ročníka vtedy som mala pocit akoby sa mi Denis vyhýbal, stále sa na niečo vyhováral a mala som pocit že už ku mne necíti to, čo na začiatku. Myslela som vtedy iba na jediné, nech už mám 18, úspešne ukončenú školu, pracujem a nech si s Denisom hľadáme pomaličky bývanie. Aspoň by bol so mnou každý deň.

V deň keď prišiel za mnou som sa ho jednoducho a narovinu spýtala "Denis, už ma až tak nemiluješ ako na začiatku však?" A do očí sa mi nahrnuli slzy. "O čom to hovoríš Lee? Jasné že ťa ľúbim." Povedal. "Kebyže ma ľúbiš ako hovoríš, nevyhýbaš sa mi a zobereš ma konečne k sebe domov predstaviť ma tvojim rodičom." Povedala som v zúrivosti a aj so smútkom naraz. Bola to pravda boli sme spolu pár mesiacov, a ani raz ma tam nezobral. Iba sľubuje. "Tak fajn zajtra pôjdeš so mnou ku mne, ale len na chvíľu, moji rodičia majú radi skôr kľud" povedal a mne sa na tvári objavil úsmev. Konečne spoznám jeho rodičov.

Večer som prišla domov a po dlhej dobe som si dala s rodičmi večeru. Ani si nepamätám kedy naposledy sme takto večerali ako rodinka. Keď sme dovečerali išla som si ľahnúť. Zajtra ma čaká veľķý deň, predstavovanie sa rodičom svojho frajera a ja musím byť poriadne vyspaná.

Ráno som sa stihla akurát tak pripraviť a naraňajkovať a už Denis prišiel po mňa. "Ahoj, myslela som že prídeš pre mňa neskôr" povedala som. "Berem ťa tam teraz lebo rodičia idú niekam niečo vybavovať potom" odpovedal a ja som súhlasila. Aspoň ich spoznám, síce na chvíľu ale spoznám. Keď sme boli už pred jeho dverami tak som mala trocha trému, nevedela som či ma zoberú v pohode. Keď sme vošli, jeho rodičov som nikde nevidela. "Denis, oni tu vôbec niesu." Povedala som. "No tak netuším kam zmizli, fakt Lee" odpovedal. "No pekne, myslela som že ich spoznám" povedala som a nakoniec sme išli do Denisovej izby. Izba bola pekná ale nedokončená aj byt mali pekný len ešte nedorobený.

"Pomáham otcovi zrekonštruovať byt nech sa dá v ňom normálne bývať" oznámil mi keď videl ako sa obzerám po byte. "Takže dôvod tvojho zanedbávania ku mne je, že pomáhaš otcovi?" Povedala som s úsmevom na perách a konečne som chápala prečo sa mi vyhýbal. "Áno, dá sa to tak nazvať." Povedal a ja som ho silno objala "Ty môj truhlík, a to si mi nemohol povedať skôr?" Spýtala som sa ho. "Prepáč" a dal mi pusu na pery. Pomaly sme sa už chystali aj preč však jeho rodičia tam aj tak neboli. Keď sme vychádzali z brány tak oproti išli Denisoví rodičia.

"Ahoj Denisko, a ty čo to tu, náhradná priateľka?" Povedal Denisov otec ako nás videl že sa držíme za ruku. "Oci idem tuto Leu odprevadiť domov a vrátim sa." Povedal Denis a hneď mi pustil ruku. "Netreba Denis, zas zavolám kolegu nech ten byt dáme ako tak do poriadku a ty ostaň ako vždy vonku" povedal Denisov otec a už sme odtiaľ aj utekali preč. Ani som sa s nimi moc nezvítala lebo ma Denis rýchlo ťahal za ruku. Nechápala som ničomu. Ale vedela som že Denis mi klame a ja to musím rýchlo vyriešiť.

A jedenásta časť na svete je opäť TU. No čo hovoríte? Začína to byť poriadne napínavé nie? Komentíky opäť potešia. ❤️

Vaša
Ladylline