Zamilovaní až po uši ✔️

Zamilovaná

V tých dverách stál Denis a s úsmevom na mňa pozeral. "Ahoj, t-ty t-tu č-o r-r-o-o-b-í-í-š?" zakoktala som a celá som sa červenala. "Ale skamarátil som sa s tvojou kamoškou Veronikou, a povedala mi že bývaš vedľa môjho paneláku a ja že sa zastavím a opýtam sa ťa či nepôjdeš so mnou von" skoro som neuverila tomu čo povedal. On chce ísť so mnou von. "Jasné pôjdem, a kedy?" spýtala som sa. "No akože kedy? Však teraz." povedal. "Tak okey, idem povedať rodičom že idem s tebou von." povedala som mu a v tom sa objavila vo dverách mama. "Ahoj, ja som Leina mama, teší ma" povedala. "Dobrý deň, ja som Denis." povedal. "Mama chceli by sme ísť von, môžme nie?" skočila som do reči mame. "Áno môžte ale o hodinku nech si naspäť Lea." povedala. "Dobre mama tak čaute." povedala som. "Ahoj a užite si." a zabuchla som za sebou dvere.

Prechádzali sme sa asi 10 minút bez slova. Až po 10 minútach prehovoril.
"Si nádherná" povedal. Ja neverím čo som práve počula. Najradšej by som mu zakričala rovno do tváre že som z neho celá na mäkko ale držala som sa. "Fakt? Ďakujem. Aj ty sa celkom dáš" odpovedala som. Že celkom sa dá. Bože Lea nebuď smiešna. Nebuď nula. To mu nedokážeš povedať pravdu že si z neho celá hotová?! "Ja viem že sa ti páčim viac ako si ty myslíš, mňa neoklameš" povedal. "A odkiaľ to vieš? Nebodaj Veronika ti to povedala" spýtala som sa ho. "Mne to nemusí nikto hovoriť. Je to na tebe vidieť. To ako kráčam do triedy zo mňa za celý ten čas nevieš spustiť oči." povedal. Bože to som až taká nápadna? Mala by som sa uvedomiť. Niesom normálna. "Ale páčiš sa mi. Aj keď som to nedával najavo ako ty, tiež sa mi brutálne páčiš od prvej chvíľe" dokončil. Ja som tam z neho skoro odpadla. Celá som sa červenala, nevedela som čo mám spraviť. Zrazu som sa pozrela na mobil. Pred pol hodinou som mala byť doma. "Denis, musím ísť už domov, mama povedala nech som do hodiny doma a už prešla hodina a pol" povedala som. "Oo vidíš, tak nám je spolu dobre že sme pozabudli aj načas, poď idem ťa odprevadiť." povedal.

Pokiaľ ma odprevádzal až domov sme ešte chvíľu kecali. "Mimochodom, môžem sa ťa na niečo spýtať?" spýtala som sa. "Ty môžeš čokoľvek" povedal a nádherne sa na mňa usmial. "Ako to že som ťa skôr nepoznala? Však býváš vedľa mňa" spýtala som sa. Zrazu ostal ticho a my sme boli pri mojej bytovke. "Tak už sme tu, pôjdeme aj inokedy von?" spýtal sa. "Áno môžme, ale odpovedz mi načo som sa ťa teraz pýtala" povedala som. "Nato ti niekedy inokedy odpoviem. Keď príde správna chvíľa, teraz už bež aby si nemala problém" povedal a dal mi letmý bozk na pery. Ja som ostala ako prikovaná a nevedela som čo ďalej. Iba som ho pozdravila a odišla. Niekedy ľutujem že som nemala žiadného chalana, lebo pri takýchto krásnych ako je Denis som mala šancu, a chovala som sa ako totálny debil.

Vstúpila som do dverí a už ma mama s otcom čakali. "Kde si bola toľko? Nepoznáš hodiny, alebo si až taká zamilovaná?" povedala mama. "Prepáč mama, už sa to viackrát nestane. A niesom zamilovaná." povedala som jej. "Dobre bež si už ľahnúť, zajtra vstávaš do školy" povedala. Ja som teda odišla do svojej izby a mala som po dnešku problém zaspať. Ale nechápem tie maminé slová že zamilovaná. Žeby som sa do Denisa naozaj Zamilovala? Áno. Som zamilovaná. A šialene.

Prepáčte že ôsma kapitolka až teraz ale nejak neni čas. Ale snáď sa vám páčila. Komentíky potešia :)

Vaša
Ladylline