Zamilovaní až po uši ✔️

Nový Objav

Ani som sa nenazdala a aj víkend utiekol ako voda, zrazu bol pondelok a vstávala som do školy a dúfala som že aj tento víkend prejde rýchlo. Pri škole som stretla Veroniku.

"Ahoj, ako sa máš?" spýtala som sa. "Ale dá sa, nejak sa mi nechcelo vstávať dnes. Inak videla si toho nového chalana čo k nám prišiel na školu?" spýtala sa ma. "Ja? Nie. Veď som teraz prišla, a mňa to ani nezaujíma. Určite to bude ďalší z tých blbých frajerov." odpovedala som.

O 5 minút zvonilo tak sme sa rýchlo vybrali na hodinu. Mali sme mať slovenčinu. Slovenčina prešla úplne super a aj rýchlo, a taktiež aj ostatné hodiny. Keď som sa chystala na poslednú hodinu ešte som sa rozlúčila s Veronikou, lebo ona musela ísť ešte niečo vybaviť k riaditeľke, dohodli sme sa že po škole ju pôjdem odprevadiť. Ako som vstupovala do triedy na poslednú hodinu tak tam sedel ON. Bol taký nádherny a očarujúci že keď som ho zbadala hneď sa mi podlomili kolená. "Vráblová, na miesto" povedal mi učiteľ. Ja som na toho nádherného chalana pozerala tak dlho že až na tretíkrát som počula učiteľa ako na mňa kričí. "Lea Vráblová, si hluchá? Na miesto" povedal učiteľ. "Áno pán učiteľ, prepáčte už idem" odpovedala som.

Išla som si teda sadnúť a celá som sa triasla kde sa len dalo. Celú hodinu som z neho nemohla spustiť oči, ale samozrejme tak tajne. Nechcelo by sa mi mu vysvetlovať prečo nedokážem z neho spustiť zrak a prečo sa mi tak trasú nohy.

Keď zazvonilo vypálila som s triedy ako stíhačka a bežala za Veronikou. "No čau čo tak bežíš? Už zvonilo? Akurát som skončila u riaditeľky. Tak čo odkopneš ma domov?" spýtala sa ma. "Veronika ja, ja, ja som ho videla. On, on, on." nestíhala som rozprávať a bola som úplne udýchana. "Čo, koho? Vôbec ti nerozumiem Lea" spýtala sa. "Ten nový chalan, je so mnou v triede, on je taký krásny. Pomôž mi Veronika ,ja ho potrebujem vidieť, chcem sa s ním spoznať, pomôž mi." odpovedala som jej v rýchlosti. "Ale ale, naša Lea sa nám zamilovala. Žeby láska na prvý pohľad? Nooo skúsim sa s ním spoznať, a keby niečo pošlem ho za tebou, môže byť?" spýtala sa ma Veronika. "Áno ano, budeš taká dobrá? Nikto ma nikdy tak nezaujal ako ON. Je dokonalý, tie vlasy, úsmev, oči och bože." povedala som. "A ako sa volá ten tvoj nový objav?" spýtala sa ma. "Ja neviem. Nepredstavil sa." dodala som smutne. Ani som sa nenazdala a už sme boli pri Veronikinom dome. "Dobre moja, tak ja zajtra zistím ako sa ten tvoj nový volá a všetko čo budeš chcieť. Ja už teraz idem, vidíme sa zajtra v škole. Tak čau" povedala a odišla.

Ja som utekala rýchlo domov a zapla facebook. Hľadala som ho snáď všade ale márne. Snáď niečo zajtra Veronika zistí. Ani som sa nenazdala popri tom hľadaní na facebooku už bolo dosť neskoro a na zajtrajší deň som sa strašne tešila. A dúfala som že aj zajtra príde do školy.

V noci som nemohla ani trocha zažmúriť oka, stále som na ňho myslela. No nakoniec ani neviem ako a som zaspala.

No tak čo ako sa vám zatiaľ páči piata kapitola? Už konečne sa to pohlo však? Zase komentíky potešia. Ďakujem ❤️

Vaša
Ladylline