Zamilovaní až po uši ✔️

V Nemocnici

Heroin a alkohol išli so mnou stále dole vodou. Každý deň som pridávala viac a viac svoje dávky. Raz som dokonca aj odpadla, no chvíľku na to som sa prebrala a ďalej som neriešila. Nechcela som si priznať že to možno bolo z heroínu, stále som bola šťastná taká aká som v súčasnosti a iné som neriešila. Denis má stále prenasledoval a už mi to vrcholne liezlo na nervy. Odvtedy ako má podviedol so svojou (naj)kamoškou sa mi doslovne zhnusil. Pýtate sa či ho trošku ľúbim? Už nie. Neskutočne som ho milovala kým má nezranil, a kým som nenašla niečo lepšie. HEROÍN.

Ale teraz mám každý deň tohto môjho miláčika pri sebe a nejaký Denis má apsolutne nezaujíma. Áno je možno pravda že keby sa toto všetko nezomelie do seba myslím tým to podvedenie, klamstvá, prísť o najlepšiu kamarátku a pod. tak teraz určite stále chodím s Denisom a každý deň som šťastne zamilovaná viac a viac a žiadny alkohol a heroín by nemuseli byť, lenže oni dvaja si za všetko môžu, keby sa toto všetko nestalo, nebola by som tam kde som teraz. Nech si tam ide za Veronikou. Keď tak nad ňou premýšľam, Veroniku som tiež dobre dlho nevidela. Odvtedy ako má s Denisom podviedla, a už je to minimálne viac ako rok. Ten čas ale letí. Nevadí, aj ona nech si žije už svoj vlastný život. Oni dvaja má vôbec nezaujímajú.

Večer som sa opäť pripravovala s Filipom na našu dennodennú párty, tešila som sa ako malé dieťa čo dostalo novú hračku na narodeniny. Keď sme tam došli zábava bola v plnom prúde, však ako inak. Najprv som začínala alkoholom, to najlepšie som si nechala na koniec . Alkohol som v poslednom case pila už ako vodu. Nie tak ako keď človek pije málokedy že si da napr. štamprlik tvrdého a zatrase ho kým si k tomu nedá brzdu (malinovku), ja som to pila už bez nejakej malinovky a hlavne som to exovala. Jeden stamprlik za druhým.

Keď sa mi brutálne točila hlava, chcela som si ísť zobrať heroin, no v tom som spadla na zem, nedokázala som sa ani postaviť na nohy, tak sa to so mnou všetko točilo. Filip si to všimol, a hneď mu cinklo že čo asi chcem. Tak mi to pekne doniesol, a aby som sa nemusela trápiť tak mi to pekne aj pichol, ja som sa cítila ako v siedmom nebi. Dokiaľ zrazu niekto neotvoril prudko dvere takou silou, že ich skoro vylomil. A kto tam bol.... samozrejme Denis.

Na vlastné oči Denis videl ako mi Filip pichá svoju dávku. Filip k nemu prišiel a začal ho mlátiť, ostatní zrazu niekam ušli a ja už si viac nepamätám už si pamätám len samú tmu...

Denis

"Lea do riti preber sa počuješ?" Stále som na ňu hovoril ale nepočúvala má, apsolutne sa nijak nehýbala a dokonca som mal pocit že ani nedýcha. V tom momente som zavolal sanitku, nadiktoval som im údaje kde sa nachádzame a boli tu asi za 5 min. Odviezli ju rovno do nemocnice....

Hneď ako sme boli v nemocnici som zavolal Leinej mame, keď sme spolu ešte chodili sme si vymenili telefonne čísla. "Dobrý večer, prepáčte že ruším ale Lea je v nemocnici, apsolutne nedáva nijaký náznak svojho života. A bojím sa toho najhoršieho." A rozplakal som sa. Leinu mamu som počul ako sa tiež rozplakala a zrazu ostal telefón hluchý.

O Lei zatiaľ neviem apsolutne nič, ale zachvíľku som videl ako ku mne beží jej mama. "Denis, čo sa stalo preboha? Povedz mi to. Ja viem že to vieš." A stále stále plakala. "Teta, ja ani neviem ako začať. Celú dobu Vám klame. Vôbec nemá žiadne kamarátky. Chodí z jednou partiou von, jeden týpek tam sa vola Filip. A on ju naučil na alkohol a heroin." A rozplakal som sa aj ja. Iba som videl Leinu mamu ako sa tiež zosypala na zem, takže lekári aj jej museli dať hneď prvú pomoc. Ako tak premýšľam nad Leou, zazvoní mi mobil. Veronika. Do riti ta čo chce o takomto čase? Zdvihol som mobil.

"Čo zas chceš?" Povedal som jej. "Ahoj zlatko, chýbaš mi. Ja len či neprídeš ku mne." Povedala mi cela natešená. A ja som dostal take nervy že som jej hneď vyčistil žalúdok. "Počúvaj má, ako ti mám povedať že mi máš dať pokoj? Už sa ti to snažím rok povedať ale aj tak mi nedáš pokoj. Si bezcitná krava. Keby si sa aspoň vôbec zaujímala čo sa stalo s tvojou kamarátkou Leou hneď by si inak uvažovala." Povedal som jej v zlosti. "Ach jaaaj, no dobre . Čo sa stalo tej úbohej dievčinke?" Povedala škodoradostne. Vypol som ju. Nemal som na ňu nervy.

Chvíľku som tak premýšľal o nej aký som ja debil. Teraz už keď má Lea nenávidí ja ju milujem úplne najviac . Zamiloval som sa do nej. Lenže čo keď je už neskoro a ja jej to nestihnem povedať? Z rozmýšľania má prerušil lekár. Hneď som vstal a opýtal sa.

"No tak viete niečo nové pán doktor? Žije - nežije ? Čo je s ňou prosím?" Pán doktor sa nezatvaril dosť šťastne, práve naopak a ja som vedel že je koniec. "No pán Denis, nemám pre vás dobre správy, totižto Vaša Lea...

Pokračovanie nabudúce. ❤️

Uff, tak táto časť je asi najdlhšia zo všetkých. Riadne napínavé vsak? Čo myslite? Žije Lea? Alebo ju ten Heroin nakoniec naozaj pochoval? Každý vote a comment poteší ☺️ ďakujem všetkým.

Vaša
Ladylline