Mesiace rýchlo ubiehali a ja už som mala 18. Super pocit je to byť dospelou, za všetko som už bola zodpovedná. S alkoholom a s heroinom som samozrejme neprestala, skôr by som povedala že som sa dotoho dala ešte viac, čiže viac som vypila ako normálny človek čo pije príležitostne, skôr by som povedala že to išlo až k alkoholizmu a o heroine ani nehovorím väčšie dávky ako kedykoľvek predtým. Vždy keď sme boli aj na párty všetci na mňa len pozerali že ja niesom normálna, Filip mi aj hovoril nech si pichám toho menej veď ma tie dávky raz zabijú, ale kašľala som na ich slová aj keď som veľakrát uvažovala že sa zdvôverím mame nech má da na protidrogové, pretože sa mi nepáčilo keď na mňa ľudia pozerali ako na nejakú trosku. No uvidíme. Možno ešte nad tým pouvažujem.
Mame som stále klamala, bolo mi to aj trocha ľúto no na druhej strane som aj rada že nevie čo je v posledných mesiacoch jej dcéra zač. Nechcela som jej ublížiť a otcovi tiež nie. Mala som rada svojich rodičov. Keď som rozmýšľala nad všetkými týmito vecami vo svojej izbe niekto mi zrazu klope na dvere.
"Ahoj Lea, na víkend ideme po dlhom čase k babke a dedkovi. Pridáš sa však? Viem že si ich tiež nevidela dlhšiu dobu a máš ich veľmi rada tak ma napadlo že sa ťa prídem spýtať." Spýtala sa ma mama a ja som jej z úsmevom odpovedala. "No samozrejme že pôjdem. Strašne rada ich opäť uvidím, veď naposledy sme sa videli pred 2 rokmi." Dodala som smutne. Mama sa potešila a odišla.
Tiež som rada, aj keď som na víkend mala iné plány no heroin a alkohol musia 2 dni počkať, a Filip s partiou tiež. A hlavne si musím dať naozaj trocha pauzu, veď denno-denne pichať si do žil tie sračky a okrem toho slopať k tomu tvrdý alkohol nie je vôbec sranda. Aspoň si trocha oddýchnem.
V piatok po škole som prišla domov, rýchlo som si ešte dobalila nejaké veci čo k babine a dedkovi potrebujem a vyrazili sme. Našťastie ešte štvrtok večer som si do žil pichla dostatočne veľa heroínu nech nezačnem nedojbože vystrájať. Aj ked je pravda že vystrájať som nikdy nevystrájala, asi je to tým že som mala každý deň svoju dávku čiže mi nič nechýbalo, lenže teraz budem bez heroínu 2 dni tak uvidíme.
Konečne sme prišli ku babke a dedkovi a ako vždy nás všetkých pekne privítali a my zas ich. Veď predsa sme sa strašne dlho nevideli, bohvie ako sme vyzerali v babkiných a dedkových očiach po 2 rokoch. No keď ma zbadala babka tak vyzerala dosť prekvapujúco ba až hrôzostrašne. Pozerala sa na mňa ako na nejakého cudzieho človeka. To vyzerám až tak zle? Asi to robí so mnou ten heorín, pomyslela som si. No to ma ani nenapadlo, ale bola som ticho pred rodinou. Nemôžu sa to nikdy dozvedieť.
"Lea ty si strašne vychudnutá. Čo ti mama nedáva jesť?" Spýtala sa ma babka a zasmiala sa. "Dáva mi jesť a aj jem normálne, jednoducho som taká. Nemôžem zato." Povedala som babke. Ďalej neriešila, išli sme chválabohu dovnútra sa najesť a vybaliť. Ani som sa nenazdala a opäť bol večer a čas ísť spať. No spať ako spať, o takomto čase akurát ideme cela partia von sa dobre zabaviť. Hneď ako som rozmýšľala nad partiou, som dostala chuť si pichnúť heroin. Ja som pri sebe žiadny nemala a ani ho nemávam, keby mi ide mama odniesť veci do izby aby ho tam náhodou nenašla. No ale chuť ešte nebola taká žeby som mala nejaké mindráky. Jednoducho som si išla ľahnúť a modlila sa kedy už bude nedeľa večer, aj keď u babky a dedka tiež neni zle ale heroín je heroín.
Pokračovanie nabudúce. ❤️
Taaak ako sa Vám páčia zatiaľ časti? Je to dosť ťažké inak rozmýšľať aby to malo aj hlavu aj pätu, ale nejak som to napísala tak snáď sa Vám to páči 😉
A čo myslite? Ostane Lea pri alkohole a hlavne heroíne alebo sa s toho dostane? Čo myslite Jak to s ňou skončí? Inak každý vote a comment ma veľmi poteší ❤️ ste super!!
Vaša
Ladylline
YOU ARE READING
Zamilovaní až po uši ✔️
Teen FictionLea je normálne vychované dievča ktoré chodí do školy, neblicuje ani nič podobné. Kamarátov moc nemá má len jednu najlepšiu kamarátku Veroniku. Chlapcov moc nerieši, ale chcela by sa už spoznať konečne z niakým novým objavom ktorý by sa jej možno po...