Pohreb

97 6 3
                                    

Celé dni som premýšľal ako mám napísať ten smútočný list... už som ho písal snáď po 30x ale nepáčilo sa mi to, tak som to jednoducho pokrčil a začal nový.

Pohreb mala mať už zajtra, takže som sa mal konečne rozhýbať lebo takto nič nenapíšem, pomyslel som si. Keď som uvažoval napadlo ma že vlastne do toho smútočného listu nemusím napísať kvôli čomu Lea asi zomrela, ja som to chcel aj tak povedať osobne jej rodičom nie všetkým zúčastneným na pohrebe, aj keď by som mal aby vedeli že som sa zachoval ako taký čurak.

Nakoniec som ten smútočný list napísal bez toho jediného dvovodu, rozhodol som sa že to naozaj poviem osobne len jej rodičom. Pozrel som sa na hodiny 22:38, skvelé to od obeda sa tu snažím napísať pár slov na papier? Povedal som si. Na dnes som to zabalil a išiel som spať, však pohreb ma aj tak až 16:00 poobede, ráno keď sa zobudím tam stihnem ešte niečo dopísať. Zaspať sa mi apsolútne nepodarilo. Stále som smútil a myslel na ňu, zaspal som možno až niekedy nad ránom ale za to sa mi sníval opäť s ňou sen:

"Denis, prosím chcem ťa len poprosiť. Nič Nehovor mojím rodičom ohľadne mojej smrti a hlavne dvôvody. Prosím." Povedala mi. "Lea ale ako je to možné? Veď ty si zomrela, prečo sa s tebou takto rozprávam? A odkiaľ vieš čo mám v pláne povedať tvojim rodičom keď sa už žiaľ na mna pozeráš zhora?" Spýtal som sa jej. "Lebo...."

A zobudil som sa tak prudko že som tomu snu apsolutne nechápal. Už mi chodili hlavou všelijaké myšlienky ale nevedel som prísť na to. Žeby som sa vedel v sne rozprávať s mŕtvymi?? Nie nie to je blbosť. Veď s mŕtvymi sa nedá rozprávať či naživo alebo vo sne. A Lea ma kvôli mojej debilite nakoniec znenávidela, pochybujem žeby sa so mnou aj rozprávala. Takže tuto variantu som úplne vyhodil z hlavy.

Popri rozmýšľaní som zistil že je už 11:00 hodín pred obedom a ja by som mal ísť dopísať ten smútočný list. Tak som sa dotoho pustil. Keď som skončil už bolo presne 13:05 a ja som sa pomaly chystal na pohreb. Pol hodinu mi trvalo kým som našiel čierny oblek, keď som ho konečne našiel rýchlo som si ho obliekol ešte som si dochystal nejaké veci, zobral list a išiel som po Leiných rodičov. Bude to ťažké povedať im pravdu zamyslel som sa.

Keď som u nich zaklopal jej rodičia mi hneď otvorili, nedalo sa na nich pozerať kruhy pod očami mali ako keby nespali pol roka. "Môžme ísť Denis?" Opýtala sa ma jej mama. Tak som teda kývol hlavou a vykročili sme. Na pohrebe sa zišlo strašne veľa ľudí. Bol som prekvapený že skoro s nikým sa nerozprávala okrem tej nadrogovanej "bandy", a toľko ľudí zrazu bolo na jej pohrebe. Podišiel som o krok bližšie a zbadal som Veroniku. Sám som sa čudoval že prišla aj ona na pohreb ale neriešil som.

Keď som ju videl v truhle hneď som sa šialene rozplakal. Začal som ju tam objímať a bozkávať na čelo až ma musel samotný farár odtiahnuť. Keď prebiehalo všetko ako malo farár povedal. "A teraz jej môžte tam hore povedať posledné slová čo máte na srdci" hneď som prišiel k jej truhle ani na sekundu som neváhal a začal som čítať:

"Moja milovaná Lea. Nedožila si sa ani 19 rokov keď si nás všetkých opustila. Stále, stále, stále sa pýtam, prečo ti pán boh nedal ešte šancu? Prečo si ťa musel zobrať tak skoro k sebe? Veď si mala celý život pred sebou. Žiaľ na tieto otázky už odpoveď nedostanem lebo osud ti to takto zariadil a takto to asi malo byť. Lea, len som ti chcel povedať, že mi nesmierne chýbaš a nikdy nikdy na teba nezabudnem. Si moje slniečko ktoré sa vždy usmievalo keď si bola pri mne. Ešte toho toľko som ti chcel povysvetľovat ale nestihol som lebo si ma navždy opustila. Verim že sa niekedy opäť hore stretneme a odpustíš mi.."

Týmto som svoje slova dokončil a rozplakal som sa. Všetci zúčastnení po pohrebe  išli aj na kar ale ja som nevládal, nedokázal a nevydržal by som tam byť už ani minútu. Dobre jeden zlý deň za mnou, ešte sa musím pripraviť na zajtrajší keď to všetko Leiným rodičom oznámim som zvedavý ako budú reagovať...

Ahojte ❤️ prepáčte že tak neskoro zas ale nebol apsolútne čas. No ako to vyzerá tak ešte 2 casti by mali byť a tým by som s príbehom asi skončila 😘 ďakujem za vaše čítanie tohto aj toho druhého príbehu .. ste úžasní ☺️

Vaša
Ladylline

Zamilovaní až po uši ✔️Where stories live. Discover now