Zamilovaní až po uši ✔️

Denis

Ráno som vstala rýchlo oblieka veci na seba, umyla sa a išla do školy. Ani som neraňajkovala, chcela som ho vidieť čím najskôr, nechcela som vynechať ani jedinu minútu pohľadom na ňho.

Kým začala hodina už som tam sedela asi 15 minút, čakala som ho. Inokedy chodím keď zvoní o 5 minút ale teraz som ho už potrebovala vidieť. Tu dokonalú tvár, tie krásne oči, vlasy. Proste všetko. Zazvonilo a on vošiel do triedy, mne sa v tú ranu rozbušilo srdce ako hrom a kolená sa mi roztriasli. Pozerala som na ňho prečo nejde na svoje miesto, ale smeruje ku mne. ČOO?? On si sadol fakt ku mne.  Sadol si ku mne akoby sa nič nedialo, že ja som z neho na mäkko si vôbec nevšimol. Možno sa mu nepáčim, pomyslela som si. Myšlienkami som bola úplne inde keď začala hodina.

Kým prebiehala hodina mala som chuť sa mu prihovoriť, ale kašľala som na to. Chalan sa má babe prihovoriť prvý. Takže som len čakala. Kým začala prestávka sa so mnou vôbec nezačal rozprávať, ale na chodbe som stretla Veroniku. "No ahoj, zistila si niečo?" hneď som na ňu vybehla. "Ahoj Lea, ďakujem za pekné privítanie. Ale nie srandujem. Áno áno, zistila." povedala. "A čo?" spýtala som sa. "Tak volá sa Denis, má 19 rokov a neuveríš čo ti teraz poviem" povedala. "Čoo?? Hovor Veronika." povedala som jej nedočkavo. A na to začalo zvoniť. "Lea poviem ti to potom, musím ísť potom sa vidíme. Čau." povedala a odišla. Super teraz môžem rozmýšlať čo mi chcela Veronika ohľadom Denisa povedať.

Sadla som si teda vedľa Denisa ktorý tam už bol, a čakali na učiteľa ktorý tam ešte stále nebol. "Ako sa voláš?" zrazu som počula ako sa mi niekto vedľa mňa prihovára. "Lea Vráblová." povedala som s trasúcim sa hlasom. "Ah teší ma, ja som Denis Németh" povedal. "Ja viem aj mna teší" odpovedala som. "Počkaj ty vieš, ako sa volám?" spýtal sa ma. "Nie nie, ja len prepáč, to sme sa asi nepochopili." odpovedala som. Ďalej už našťastie neriešil. "A koľko máš rokov Lee?" spýtal sa ma. "V novembri budem mať 17 a ty? A volám sa Lea nie Lee." povedala som. "Jaj prepáč, ja mám 19, teraz budem mať v marci." povedal. A zas naša konverzácia skončila. Dúfala som že aj na tretíkrát sa mi prihovorí ale neprihovoril.

Po hodine som bežala za Veronikou ale nevedela som ju niekde nájsť. Tak som bežala na ďalšiu hodinu a Denisa nikde. Nejak mi to tu do seba nezapadalo. Odkiaľ Veronika vedela toľko o Denisovi keď tam bol necelé dva dni? Kam zmizol Denis? A čo mi chcela povedať Veronika keď mi povedala že tomu neuverím? Do konca vyučovania som nevidela ani jedného. Tak som išla domov a rozmýšľala nadtými záhadnými otázkami, ktoré mi nedali pokoj dokým som nezaspala.

Tak čo ako sa vám páčila šiesta časť? Už to začína byť zaujímave však? Čo myslíte aké bude pokračovanie? Môžte hodiť opäť niake komentáre. 😉

Vaša
Ladylline