Zamilovaní až po uši ✔️

V Rukách Božích

"Vaša Lea totižto je na tom veľmi ale veľmi zle. Je veľmi malá pravdepodobnosť že prežije. Mala strašne veľkú dávku heroínu, a veľmi veľa alkoholu v sebe, museli sme jej urobiť výplach žalúdku lebo mala skoro otravu krvi, a ten heorín si tiež pichla veľmi veľkú dávku ako doteraz. Zatiaľ nezomrela, zatiaľ sa drží, pánovi bohu môže byť vďačná že ešte žije lebo pri takomto stave zvyčajne človek hneď zomrie, ale..." nachvíľu sa pán doktor odmlčal, a potom pokračoval. "ale, ako hovorím, dávam tomu veľmi malú nadej že ešte prežije. Ak by sme sa čokoľvek niečo nové dozvedeli, hneď Vám dáme vedieť."

dopovedal a ja som sa strašne rozplakal. Lea čo si to zo sebou spravila? Za všetko môžem JA!!! Ja som taký debil. Nemal som si s teba urobiť srandu, teraz ja za všetko môžem pykať. Keby som ta nepodviedol, možno by si ty takto nedopadla a boli by sme šťastní. Hovoril som si v duchu. Strašne ju ľúbim. Až keď bolo veľmi neskoro som pochopil ako veľmi som sa do nej zamiloval. Prečo? Prosím bože povedz prečo?

Niekoľko hodín som sedel v nemocnici a plakal som. Každý na mňa pozeral, ale vôbec má to netrápilo, hlavu som mal úplne niekde inde, a hlavne pri Lei. Modlil som sa aby prežila. Z toľkého premýšľania a plakania som zrazu zaspal a sníval sa mi sen:

V tom sne prišiel za mnou lekár a povedal mi že moja Lea prežila, ja som celý od radosti prišiel za ňou, a všetko som jej vyrozprával. Ona mi odpustila a povedala mi že má stále miluje. Keď odchádzala z nemocnice tak išla na protidrogové liecenie a...

Zrazu má niekto mykol za plece a v tu ranu som bol hore. Opäť mi išli slzy do očí, lebo som vedel že to nebola realita ale bol to len obyčajný sen. "Denis, prepáč až teraz má pustili, už sa vie niečo nové o Lei?" Spýtala sa má Leina mama. Všetko som jej povedal od bodky do bodky ako mi to povedal lekár. Len sme vedla seba sedeli a plakali. Nedokázal som ísť ani domov pokiaľ som nevedel niečo nové o Lei.

Od Veroniky som mal niekoľko neprijatých hovorov. Nedá mi pokoj. Pozrel som sa na čas, už bolo 8:00 ráno. Len som čakal a čakal.

Zrazu prišiel lekár a povedal že sa môžme ísť na ňu pozrieť na veľmi malú chvíľku. Neváhal som. Keď som prišiel do jej izby spala tak sladko a bola taká nádherná. Leina mama pri pohľade na Leu to dlho nevydržala a musela ísť preč z izby, inak by sa opäť zosypala. Ja som Lei chytil ruku, pozeral sa na ňu a plakal. Kiežby sa zobudila. Sadol som si tam na tu malú chvíľku kým som mal možnosť a prihovoril som sa jej.

"Lea, moja nádherná Lea. Chcem ti len povedať že prepáč. Viem že slovo prepáč je len obyčajné hovno k tomu čo si si kvôli mne musela vytrpieť. Som debil ja viem. Nikdy by som ti to už nespravil, lebo až teraz som pochopil ako veľmi ťa milujem. Na začiatku som mal plán s Veronikou, že si s teba vystrelime, ja som už ale dobre vedel že si sa do mna zaľúbila a milovala si má. Bolo to na tebe vidiet, no ja som to bral len ako srandu. Keby viem že to takto celé dopadne, nikdy ti to nespravím, bol som totálny debil. Aj som ja viem. Viem že sa už nedá vrátiť čas, ale odpusť mi prosím. Milujem ta Lea a prosím modlim sa k panu bohu aby si mi prežila. Lea..."

plakal som a zrazu prišiel lekár že už musim ísť. Poslúchol som. Leinu mamu som nikde nevidel. Tak som si tam len sadol kde som aj sedel a plakal som. Domov som sa odvažiť nedokázal.

Pokračovanie nabudúce ❤️
Tak čo zatiaľ vás bavia časti? Už zachvíľku bude koniec príbehu. Ešte zopár časti a bude hotovka. A čo myslite zomrie nakoniec Lea alebo bude žiť a odpusti Denisovi a budú šťastní až do smrti? A čo poviete na Denisa? Riadny blbec sa z neho stal. Najprv si z nej uťahoval, a teraz je do nej zamilovaný. Komentíky a votes potešia ☺️

Vaša
Ladylline