Zamilovaní až po uši ✔️

Medzi Anjelmi

Niekoľko týždňov som chodil za ňou do nemocnice a stále som dúfal že sa ten stav s ňou zlepší, ale márne. Každý deň som prišiel a iba lekár povedal že zatiaľ nič nové. Bol som v koncoch. Schudol som minimálne 10kg lebo som nič nejedol, a aj keď som zjedol, bolo toho strašne málo.

Leina mama nebola na tom tiež omnoho lepšie, predsa je to jej jediná dcéra a taktiež jej otec. Všetci sme sa modlili. Každý deň keď som mal možnosť ist aspoň na malú chvíľku za ňou do izby, som sa jej prihováral. Veril som, že má počuje. A dúfal som v boha že sa ešte uzdraví, aj keď bola stále veľmi malá pravdepodobnosť a vedel som už svoje, stále a stále som dúfal, pri pomyslení že by mi mala zomrieť som sa rozplakal.

Plakal som každý deň keď som ju videl bezvládnu, spať na posteli tak strašne bledú a bez života. Prešiel další týždeň a už to bolo presne mesiac čo na tom bola takto v nemocnici. Sedím v čakárni, a zrazu prišiel lekár so slovami

"pán Denis je mi to ľúto, ale vaša Lea to neprežila, pán boh zvíťazil a zobral si ju k sebe". Ako to dopovedal rozplakal som sa a odpadol.

Keď som sa prebral stále som bol v šoku, uplakaný ako malé dieťa. Toto snáď nieje možné?!! NIEEE! Nemohla mi zomrieť, ja, ja som jej chcel ešte toho toľko vysvetlit a povedať aký som debil. Prečo? Prosím vrát mi ju späť prosím...

Keď sa to dozvedela Leina mama s otcom, tak jej mama bola úplne na tom psychicky zle, celé ju to zložilo. Otec bol tiež totálne mimo. Došli o svoju jedinú dcéru a ja o dievča ktoré má síce na konci nenávidelo pre moju debilitu, ale milujem ju. Ja viem že raz sa tam hore stretneme, a ona má bude vítať s otvorenou náručou.

Po tom čo sa stalo som Verone vysvetlil pár veci a konečne mi dala pokoj. Povedal som jej aj to, že ju opustila dobrá kamarátka. Nezatvárila sa nijak previnilo a vôbec nebrala ohľad na to že toto všetko je kvôli nám a mohlo to dopadnúť úplne inak keby sme neboli debili, hlavne JA. Len toľko mi povedala že si zato vraj môže sama, že my niesme vôbec navine. Krava sprostá.

Smútil som každý jeden deň, a na Leu som myslel stále. A myslel som aj na to, že už nikdy si nenájdem dievča ktoré bude ako Lea. Lebo Lea je len jedna a navždy aj ostane. Prešli 3 dni, a ozvali sa nám z pytvi. Zistili vlastne to čo aj povedal lekár, vraj mala príliš heroínu v sebe a mohla byť vôbec rada že sa dožila 18 narodenín, lebo vraj take dávky aké si dávala ona tak to zabije aj koňa. Nepočúvalo sa to dobre, ale potrebovali sme to vedieť.

O dva dni na to mi zvonil mobil. Bola to Leina mama a chcela mi len oznámiť že v sobotu je pohreb a mal som jej napísať smútočný list ktorý sa jej na pohrebe prečíta, a potom hodí do truhly.. nedokazál som to, no keďže mi tak strašne chýbala a tak veľmi som ju ľúbil, že som sa o to aspoň pokúsil.

Keď som začal písať ten list, rozmýšľal som že v tom liste napíšem čo som jej vlastne spravil, prečo vlastne Lea možno začala s alkohol a heroinom. Viem že má možno Leiní rodičia znenávidia, ale myslím si že to takto bude správne. A ak má potom už viac nebudú chcieť vidiet, akceptujem to. Zachoval som sa ako totálny idiot, a mal by som trpieť...

No tak čo poviete? Častička sa opäť páčila? Je mi to ľúto že takto Lea dopadla, no mala som to premyslené už veľmi dávno, a nechcela som to meniť. Nevadí, musia byt niekedy aj smutne príbehy no nie? ☺️

Každý votes a comments ma poteší ❤️ ste úžasní.

Vaša
Ladylline