Zamilovaní až po uši ✔️

Padnutie na dno

Od toho dňa som do školy viac nevkročila. Každému som sa vyhýbala. Veronike aj Denisovi a proste každému radšej, nikdy neviete kto môže byť ich kamarát/ka. Aj keď som rodičom vždy povedala idem do školy, vždy som (akože) išla ale vždy som išla blicovať. No vedela som že to takto nepôjde ďalej. Raz zavolá učiteľka mame a budem mať s toho riadny problém.

Raz keď bolo piatok poobede mama s otcom išli na víkend k starým rodičom. Teraz sa mi nechcelo ísť. Našťastie má nenútili, len mama nechápala že odkedy nechodím s Denisom nikam nechodím tak aspoň k tej babke som mohla ísť. Povedala som jej nabudúce. Keď som sa v sobotu ráno zobudila, mala som celé súkromie len pre seba. Nikto nebol doma. Musela som to využiť. A ja som sa necítila vôbec dobre, cítila som sa pod psa. Mala som strašnú chuť si dať nejaký alkohol. Ale alkoholu bolo doma až až. Tak som si otvorila flašku whiskey čo bola doma a začala pomaly ale isto popíjať.

Sadla som si pred telku až kým som po 3 štamprlíkoch neucítila poriadne točenie hlavy. Ale stále som mala slinu na alkohol. Ani som nevedela koľko je hodín, na hodiny som vôbec nevidela a nevedela som ich rozoznať. Kašľala som na ne. Teraz som bola vo svojom svete, konečne som sa cítila normálne, na nič som nemyslela, dokonca ani na Denisa nie. Rozmýšľala som že takto popíjať budem každý deň. Keď sa nebude dať, tak aspoň tajne vonku. Už som cítila že som mala riadne vypité, a strašne má bralo na spanie. Išla som si ľahnúť aby náhodou nič rodičia nezistili.

Ráno som sa zobudila s hnusnou opicou a hneď má napínalo na vracanie. Pozrela som sa na hodiny a bolo 13.30 poobede. Hneď som vyskočila z postele, dokonca aj to napínanie na vracanie má prešlo. Zistila som že rodičia sa vrátia až k večeru našťastie, niekedy sme sa od starých rodičov vracali už pred obedom. Tak som mala ešte čas aj na poupratovanie. Keď bolo všetko ako malo byť, išla som si zalahnuť do postele. Stále mi nebolo dobre po včerajšej večeri.

Keď sa večer vrátili rodičia domov, si nevšimli našťastie apsolútne nič lebo ešte pred obedom som celú fľašu whiskey ktorú som vyluchala až na samé dno vyhodila von. Keď sa už úplne zotmievalo mala som strašnú chuť ísť von sa ísť vyvetrať. Otvárala som dvere keď má mama zastavila.

"Kam ideš Leuška?" Už som dostávala nervy keď mi povedala zas Leuška. Ja to tak nenávidim. "Mama niesom žiadna Leuška, som Lea. A chcem ísť len sa poprechádzať okolo domu a hlavne prevetrať." Povedala som mame. "Dobre Lei, len choď a dávaj si na seba pozor, veď konečne aj niekam ideš, odkedy niesi s Denisom si len zavretá doma." A zabuchla som za sebou dvere.

Konečne som cítila ten čerstvý vánok ktorý má ofukoval. Nič v ten moment nebolo príjemnejšie. Zrazu niekto sa mi prihovorí. Dúfam že má nenašiel Denis.

"Ahoj moja. Nešla by si sa so mnou a s mojimi kamarátmi trocha zabavit?" Pozerala som na toho týpka ako vyorana myš. Ani neviem vlastne ako vyzeral. Šak som mu poriadne v tej tme ani nevidela do tváre. "Ale samozrejme že idem. Nie je nič lepšie ako sa zabaviť v toto smutné obdobie." A tak sme išli.

Cestou sme sa rozprávali o všeličom. Dozvedela som sa že sa volá Filip. Zrazu sme zastavili pri niečom ani neviem poriadne čo to bolo ale vyzeralo to dosť prázdne. Dozvedela som sa že je to pivnica. Trošku som sa začala obávať, že čo tam chcú robiť so mnou cudzí chalani, veď na druhej strane som ich vôbec nepoznala. "Pod dievča, trošku si vypijeme a zahúlime." zahúlime? O tom mi teda povedané nebolo. Povedali že sa ideme zabaviť. Maximálne som si myslela že si niečo vypijeme, zatancujeme nech sa odreagujem a to je všetko, ale o húleni mi nikto nič nepovedal.

"No lenže ja som nikdy nehúlila, so mnou to budete mať trocha ťažšie chlapci." Oni mi na to nič nepovedali. Brali ma ako začiatočnícku a to sa mi páčilo. Neboli násilní ani nič podobné. Mala som pocit že som si našla konečne partiu na zabávanie. "Teraz ti pripravíme jointa, zapálime ti ho, a ty to jednoducho potiahneš a budeš šlukovať ako cigaretu dobre? Fajčila si niekedy vôbec cigaretu?" Spýtal sa má ako retardovanej. "Nie ale vyskúšam to. Znie to super. Doteraz som bola tichúčke, poslušné dievčatko. Nič sa nestane keď sa stanem normálnou pubertiačkou." A usmiala som sa. Oni mi zatlieskali a išlo to.

Naučila som sa to celkom rýchlo, aj som skúšala s cigarety ťahať aj som si zopár krát zahúlila ba dokonca som si vyskúšala aj vodnú fajku. A z alkoholu som tiež hocičo vypila, či to bolo pivo, vodka, fernet. Veď sa mi aj krásne krútila hlava. Nebolo nič lepšie ako tento pocit. Na nič som nemyslela na žiadneho Denisa, Veroniku, školu ani rodičov. Do riti rodičia, som si pomyslela. Hneď som bežala za chalanmi.

"Chalani ja musím ísť domov, veď som aj zabudla ísť domov. Mame som povedala že sa idem len poprechádzať." Potacala som sa na všetky svetové strany a už sa mi chcelo aj vracať. "Nebuď padavka Lea, ostaň ešte chvíľu." Povedal jeden s tých chalanov.

"Nemôžem a fakt idem, veď môžte prísť pre mňa hocikedy a zas si to môžme zopakovat." Už viac teda nepresviedčali. Filip má našťastie odprevadil domov. Cestou som sa pozvracala minimálne 3x a stále som sa smiala, ani neviem na čom. Chudak Filip.

Keď som prišla domov Filip musel byť šťastný že už mu na ulici nerobím hanbu. No doma som bola riadne prekvapená keď bolo všade ticho a pozhasínane. Keď som sa pozrela doma na hodinky bolo 23:30. Čože!? To som bola tak dlho preč, a mama mi ani len raz nevolala. Čo sa s ňou stalo? Vari sa o mňa prestala báť? Neriešila som. Bola som šťastná že som doma, a môžem si ísť ľahnúť do nového dňa.

Ako som zaľahla tak som aj zaspala. Ani som sa len neprezliekla do pyžama a neosprchovala som sa. Stále sa okolo mňa všetko točilo a točilo.

No takže po 100 rokoch tu máme na svete 15 časť. Čo hovoríte? Lea
sa nám krásne zmenila, len škoda že k horšiemu a k horšiemu. Čo myslíte ako to dopadne? Píšte komentáre, len sa poteším :-))

Vaša
Ladylline