Zamilovaní až po uši ✔️

Leiný Rodičia

Na druhý deň po pohrebe som sa o trocha cítil lepšie, lebo som mal ten hrozný deň za sebou. Ale stále to nebolo najlepšie, lebo dnes idem za Leinými rodičmi, a som zvedavý ako budú reagovať. Išiel som tam čím skôr, chcel som to mať už sa sebou, a navyše mi stále v hlave lietali myšlienky, či ma pochopia alebo ma vyhodia jedným rázom von z dverí. Uvidíme.

Keď som neskôr stál pred ich dverami začali sa mi podlamovať kolená ako nejakej babe keď vidí nejakého pekného chalana, no zazvonil som. Otvorila mi Leina mama.

"Ahoj Denis, opäť ťa rada vidím, čo ta sem privádza?" Spýtala sa ma. Vyzerala nielen ona úplne zničene ale aj vnútrajšok domu nevypadal bohvie ako. Jej mama si všimla ako sa pozerám tak sama mi povedala "Nehnevaj sa, sama nemám na ten neporiadok čas a ani náladu. Odkedy sme stratili Leu, obaja sme ako keby zomreli s ňou. Veď to tu tak aj vyzerá." A sklonila hlavu dole. "Viete teta, neprišiel som k Vám len tak, prišiel som Vám niečo veľmi dôležité povedať, a je už len na Vás či mi budete vedieť odpustiť alebo nie." Povedal som. "Dobre, kľudne hovor, ale ak nevadí, som sama doma, Peter musel ísť do roboty." Povedala mi rýchlo. "Nevadí teta, stačí ak to budete počuť vy, a potom poprípade mu to môžte povedať." Povedal som a snažil som sa nájsť a vyjadriť tie správne slová. "Viete, to že Lea začala drogovať a piť, je asi sčasti aj moja vina a Veronikina tiež, Leina kamarátka." Povedal som. "Ja viem kto je Veronika, ale nerozumiem tomu čo si teraz povedal. Vina? A prečo vaša? Ty si patril do tej partii a naučili ste na to Leu alebo? Myslela som si že upadla do toho sama, vinou tých naničhodníkov." Povedala. "Nie teta, my sme do tej partii nepatrili. Ale, vy viete že ja a Lea sme tvorili pár." Povedal som. "Áno Denis, viem. Pokračuj." Zakašlaľ som si a pokračoval. "Lenže ja s Veronikou, sme si s Lei potom robili srandu, ja som to s Leou nemyslel predtým vážne. Popri našom chodení, som chodil totižto aj s Veronikou. Klamal som ju." Povedal som a po tvári mi stekali slzy ako malému dievčaťu. "Teraz nerozumiem, a to prečo si spravil? Prečo si sa k Lei takto hnusne zachoval? Spravila ti niečo?" Spýtala sa ma skôr v zlosti ako v smútku. Dalo sa čakať. "Teta bol som teda som totálny debil, nevedel som ako to môže s Leou skončiť, teda neviem či za tie drogy a pitie môžeme my, teda ja, ale myslím si že áno. Veď keď sme spolu ešte chodili, milovala ma, nikdy by ju pri mne takéto čosi nenapadlo. A keď nás videla bozkávať sa pri škole..." zastavil som a plakal a až po chvíli som pokračoval. "Až keď nás videla bozkávať sa pri škole vtedy to medzi nami úplne skončilo, a chvíľu nato začala piť a drogovať. Koľkokrát som ju stretol keď išla domov z tej párty ožratá a nadrogovaná, ja som sa jej snažil dohovoriť nech s tým prestane, ja som sa do nej zaľúbil totiž už naozaj a snažil som sa jej to všetko vysvetliť, ako to vysvetľujem teraz Vám. No nechcela nič počuť. Stále si robila po svojom." Povedal som. Jej mama plakala tiež a nezmohla sa na slovo. Až asi po dobrej dlhej chvíli povedala "A čo mám teraz s tebou spraviť? Mám ťa dať zabiť? Udať? Zbiť ťa? Stále je tam tá otázka či vôbec naozaj to robila len a len kvôli Vám dvom. Ale očividne asi áno. Teraz čo Denis? Ako sa teraz cítiš? Keď my sme došli o jedinú dcéru, a ty o frajerku s ktorej si robil na začiatku veľkú piču! A na to zabudni, neverím ti že potom všetkom čo si jej spravil, si sa do nej 'akože' zaľúbil. To ti mám veríť? Denis, nejdem ti nič spraviť. Aj keby ti spravím, nič sa na tom nezmení, hlavne mi to nevráti dcéru. Ale mal by si sa nad sebou porozmýšlať." Odkašlala si a pokračovala. "A teraz sa mi strať z očí. Ani neviem či ta chcem niekedy vidieť, a už vôbec neviem, či toto všetko mám povedať Petrovi, však by ťa na mieste zabil." Povedala mi to vo veľkej zlosti no
radšej som poslúchol. Keď som už vychádzal z dverí iba som jej zo sklonenou hlavou pošepky povedal "Odpusťte mi, prosím." A odišiel som. Ako som kráčal z ich dverí, tak sa zrazu otvorili a len som počul Leinu mamu ako na mňa kričí "A Denis, aby sme sa správne pochopili, nehnevám sa na teba kvôli Leinmu pitiu, a drogám. Ale kvôli tomu, že ste si z nej dobre uťahovali." A zabuchla za mnou dvere.

Ani neviem ako mám teraz opísať to ako sa cítim, ale asi nie najlepšie. Ale jedno som vedel, myslel som si že to dopadne oveľa oveľa horšie.

Tak predposledná časť je na svete. Ako sa Vám páči? Tu poslednú sa budem snažiť napísať už dnes, uvidíme ako výjde čas. Ďakujem všetkým čitateľom. Ste úžasní ❤️

Vaša
Ladylline