~Maličkosti~

Všetko, čo mám spísané (Wattpadšalát)

Ahojte ;)
Viem, že názov nie je nič moc, ale verte mi, nič lepšie mi nenapadlo.
Ide o moje výplody, ktoré vznikli na hodinách slovenčiny, kedy som si mala písať poznámky k maturite, ale akosi som na to dlabala a tieto výtvory nie sú dostatočne dobré na to, aby som každému zvlášť venovala pozornosť.
Nepýtajte sa ma prečo, lebo neviem prečo to všetko vzniklo. Proste len čítajte a nepýtajte sa.
Ale názory vyjadriť môžete. Tým mi spravíte super deň. :D
~Inu~

Dospelosť
Čo je zač ten čas,
čo uteká vôkol nás
sťa stádo divých koní...?

Čo je zač tá samota,
čo sputnala zrazu nás,
keď opúšťame sa zas?

Sťa vánok, čo dotkol sa líc,
prešli roky, šepli do sŕdc
aké krásne to bolo.

Nevinné, ba až absurdne pokojné.
To bolo detstvo,
zanechalo stopy v nás.

Kým sme teraz,
čím sme sa stali?

Mladými,
zdanlivo dospelými.
Snívajúcimi,
skrývajúc detské sny.

Takmer ani nezačalo,
už je koniec.
Pozri.

Takí malí,
dospelými sme sa stali.
Nenávratne...

Čo sekunda, to dar.
Niečo nové...?

Zámok k detstvu
-vymenili.
Nepasuje už viac kľúč.
Veď skús.

Kráčaj ďalej,
pomaly a neisto,
musiac.

Kráčaj ďalej
a rob chyby.
Človek sa často rád mýli.
Uč sa, dospelým si prvý krát.

Nezabúdaj...

Nezmyselnosť
Dotkni sa mi srdca a ukáž mi samú seba
Nezhody medzi starým a novým životom
Román v románe žijem
Hviezd sa nepýtam, kde ich brána stojí
Čas v hodinkách tiká a sekundy sa lejú
Piesok kvapká v minútach storočí
Zdivené žrebce dýchajú čierne oblaky
Mrákavy vzlykov tiahnu sa ponad polia
Vietor búcha závorami na dušiach
Len škripot zubov a rinčanie mincí sa ozýva
Čo len tichý vreskot donáša do uší hluchému

Storočie
Na jednej strane oslavujú nezávislosť, zatiaľ čo na druhej bojujú s hladom.
U nich doma hlásajú mier, preletia cez more a zhadzujú bomby.
Hluk, násilie, špina, boj o život a predsa nakoniec smrť.
Aký je význam tohto všetkého?
Písal sa rok 1914 a človek začal storočie svetových vojen.
Skončí niekedy hlúposť národa? Kto vie...

List
Trepoce sa lístok v povetrí.
Pozri.
Umiera.
Koľká krása
-jeho krátky život.

Pozri.
Padá a padá.
Letí,
sadá medzi milióny ostatných.

Jesenné teplo
Slnko, pohlaď má
poslednými dotykmi,
takmer nebadanými.

Dotýkaj sa ma,
ľahučko, s láskou.
Hm...
Rajský dotyk.

Hlaď má na tvári,
pleciach,
hrudi, nohách.

Hoc zabalená v dekách,
chcem byť Slnkom okúpaná.

Kúpaj ma, obmývaj...
...bozkávaj...

Rozlúč sa so mnou,
posledným tvojím teplom.

Bola som len slovom,
čo do očí bije,
tichou pravdou
bez vážnosti

Stala som sa z citátu,
ktorý každý poznal,
stala som sa otrepanou parafrázou.

Symbol
Všetko je stratené
alebo nič
Si pre mňa symbolom,
čo zaužívaným sa stal,
viac- menej obyčajný,
ničím zaujímavý
Ako srdce pre lásku
si pre mňa symbolom,
tak ako ja tebe
otrepanou frázou
Láska a bolesť,
čo sužuje moje vnútro
Radosť a strach...
Strácam sa
Pocity zmiešané,
ako v apríli počasie
Nenávisť a zrada,
hnev a ponižovanie,
úsmev a tancovanie,
niečo nepredstaviteľné
Si symbolom,
čo vyjadruje všetko,
ale aj tak nič...
Nemá čo,
tak zmiešané všetko v sebe mám,
že sa všetko stráca
a zostáva...
...
Áno, si symbolom prázdnoty