Ráno zaklopalo mi slnko na okno.
"Vstávaj," hovorilo váhavo.
"Je tu máj, lásky čas."
Bez váhania odmietnem:
"Lásku ja nepoznám.
Nechaj ma tak."
Druhý deň ráno, slnko má zobudilo.
"Vstávaj," povedalo s úsmevom.
"Dnes je máj,radosti čas."
Utíšila som ho rukou.
"Nechaj ma spať.
On ma nemá rád."
Tretí deň slnko zo mňa prikrývku stiahlo.
"Vstávaj," povedalo bez výrazu.
"Dnes je máj, jarný čas."
Opäť som sa skryla pod perinou.
"Z postele nejdem.
Odíď preč."
Štvrtý deň sa už slnko nahnevalo.
"Vstávaj," povedalo.
"Láska ti pred nosom uteká."
Nedbalo som vlasy prehrabla.
"U mňa neuspeješ.
Láska už pre mňa cenu nemá."
V piate ráno, smutné slnko ráno vstalo.
"Dnes je tvoj deň," potichu šepká.
"Pekne si vystrojená. Chystáš sa niekam?"
Zrkadlu som úsmev ukázala.
"Slnko svieť, pre dvoch, čo sa tak ľúbia,
svieť pre moje sny, že aj ja by som v závoji raz stáť mohla."
~Inu~
ESTÁS LEYENDO
~Maličkosti~
PoesíaMaličkosti všedných dní Či bolesť Radosť a nepochopené šťastie Za masku každého slova Skrýva sa pocit Spomienky °°° Básne Poviedky To, čo cítim v tú chvíľu
