~Maličkosti~

Ranný vlak

Este je len ráno
A už nevládzem kráčať.
Potichu sa pretĺkam.

Ľudia vôkol mňa vravia,
Nevnímam čo.
Všetko sa mi zlieva do jedného.

Spánok mi chce klesnúť na oči
A ja nerozumiem bdelým.
Zore ešte nebledne.

Slnko, kde si?
Nech sa môžeš schovať
A ja pokojná nech usnem.

Ešte nesvitá...

Ľahne na mňa spánok,
Viečka mi pohládzajú jeho prsty,
Myseľ opantáva svojimi očami.

Sny sa kĺžu pred očami,
Už neviem, čo je realita a čo sen.
Písmená, čo čítať by som mala, pletiem.

Čítam nezmysly.

Ruky ochabnú a ja s nimi,
Padám do perín snových.
Čo chvíľa už vnímať nebudem.
Už neviem, čo bude so mnou,
Kým ma unudený hlas nezobudí:
...Dámy a páni, nasleduje stanica...

Zaspím...

~Inu~