Sama na nástupišti.
Vidíš to dievča?
Krehké, nežné....
...Opustené.
Pod šiltom čiernej čiapky slzy skrýva.
Kam ide?
Nevieš?
Ani ona nie.
Ďaleko od trápenia,
ďaleko od trhania.
Ďaleko od pazúrov, čo ju kmášu za vlasy.
Uteká, to si už pochopil.
Veď pozri, ako tam neprítomne sedí len s jednou taškou.
Čaká na autobus, čo odvezie ju,
nevedno kam.
Sama nevie, kde hlavu skloní.
No tak, kde si?
Kričí sama sebe.
A ja sa pýtam tiež:
Kde si jej záchranca, čo ju odvedieš preč?
~Inu~
YOU ARE READING
~Maličkosti~
PoetryMaličkosti všedných dní Či bolesť Radosť a nepochopené šťastie Za masku každého slova Skrýva sa pocit Spomienky °°° Básne Poviedky To, čo cítim v tú chvíľu
