~Maličkosti~

Poslednýkrát

Nebolo to dávno keď všetko sa to zvrtlo,
keď si mi ukázal že v živote mi chýba svetlo,
keď som nevidela, že si mi ho vlastne vzal.

Mohla som čeliť len horám,
to, ktorú z nich skôr zdolám,
no musela som začať čeliť tebe.

Zmohol si ma,
keď si prepisoval akordy,
keď si večer hral pri ohni.
Získal si ma,
keď si ma volal tancovať.
Keď si potichu kráčal pred mnou do kopca,
keď si ma viezol od vlaku, lebo si mal okolo cestu,
a dovolil mi otvoriť okno uprostred leta.
Aj vtedy, keď si sa len usmial.

Ale včera to bolo naposledy,
neuvidíš viac tú iskru,
čo mi v očiach zhorela, keď som ťa videla.

A keď ti budem písať,
aj ja zabudnem na záujem tak,
ako si ho ty ignoroval.

Ak sa na teba usmejem,
už nikdy viac ako predtým,
s búšiacim srdcom.

Ak ti zaspím na pleci,
nemysli si nič viac než to,
že ti verím,
ale pre mňa to nič neznamená.

Poslednýkrát o tebe píšem,
poslednýkrát ťa opíšem,
to, akého som ťa ja videla.

Talentovaný a zábavný.
Plný jaziev a zranení.
No napriek tomu veselý a pokojný.
S očami,
čo mi pripomínajú zem pod tvojimi nohami.
S úsmevom, čo úsmev mi vyčaril.
S výškou,
bol si medzi hviezdami.
S objatím,
čo moje srdce roztopí.
S tmavými vlasmi,
s nádychom šedín si ma očaril.
Slová mi na to nestačia.
Ale si naozaj taký?

Zaľúbila som sa do pokoja,
čo som pri tebe cítila.
Ale včera to bolo naposledy.

Poslednýkrát ti píšem,
poslednýkrát o tebe píšem
a prvýkrát bez teba žijem.

Bol si dlho mojou múzou,
no teraz ťa nechám ísť za inou.

Poslednýkrát...

~Inu~

A poslednýkrát s vďakou za čítanie Maličkostí vám prajem dovidenia pri iných príbehoch.
🖤