~Maličkosti~

Skalné vyznanie

Štíty podomnou,
no nie som najvyššie.
Dotyk s oblohou,
to mi je srdcu najbližšie.

Cítiš?

Nie som dosť silná
ísť ešte ďalej,
Dotýkať sa oblohy
povzniesť sa k nebu.

Rozumieš?

Nebezpečne krásne,
slovenský poklad.
Života tu mnoho
no smrti možno viac.

Ako ty.

Belavé štíty hôr,
tých ktorých som sa bála.
Nebojím sa ich už viac,
veď sú tak krásne.

No teba sa bojím viac.

Mňa nepochopíš.

Túžila som, aby si ma pobozkal,
pod štítom zradných skál.
Ukázal mi, že ľúbiš ma,
tak, ako začala som ľúbiť teba.

Blúznim, vzal si mi zdravý rozum.

Ver mi, To ticho nezažiješ
pokiaľ nevstúpiš do skalnej svätyne svätých.
Pokiaľ nevstúpiš do mojej duše.

...vieš, kde som?...

~Inu~