Bol večer
a nebo bolo jasné.
No hviezdy mlčali.
Ticho svietili
v snahe zahriať
ponuré ľudské srdcia.
Ich milióny a milióny,
pozerali na teba
a tvoj ľahký spánok.
Strážili ťa.
Ani oko v hlave,
tak ťa milovali.
No potom som prišla ja.
Neznáma a tichá,
sťa voda myjúca brehy.
Ukradla som im,
všetkým, lásku k tebe.
Už sa mohli len pozerať.
Spíš a ja s tým nič nezmôžem,
no darujem ti svoj úsvit,
lebo môj dotyk ťa nezobudí.
Pohladím ti vlasy,
nežne, tak ako som vždy chcela,
objímem ťa.
Spíš a ja spím tiež.
Podarujem ti úsvit
a s ním moju lásku tiež.
~Inu~
ESTÁS LEYENDO
~Maličkosti~
PoesíaMaličkosti všedných dní Či bolesť Radosť a nepochopené šťastie Za masku každého slova Skrýva sa pocit Spomienky °°° Básne Poviedky To, čo cítim v tú chvíľu
