~Maličkosti~

Ozubené koliesko

Tatiana v poslednej dobe len ťažko znášala takmer nebadané úsmevy Tomáša na jej osobu. Pripadala si ako v sne vždy, keď sa jeho hnedé oči zapichli do jej zelených.

No okrem tanca ich nespájalo takmer nič.

Ona bola tiché a skromné dievča, ktoré si nikto pre jej obyčajný zjav nevšímal.

A on bol najlepší tanečník v súbore, dievčatá sa za ním išli pobiť, urobili zo seba aj najväčšieho somára, len aby s nimi tancoval práve on.

Robili tak všetky dievčatá. Len ona nie. Len Tatiana s havraními vlasmi vždy sedela v rohu a len jej dávali tie najpodradnejšie úlohy v tancoch.

„Fajn, decká, dnes to balíme. Tomáš, ako vždy, pochvala za skvelý výkon, i keď by si sa raz za čas mohol sústrediť na partnerku a nie na iné dievčatá. Ostatní ste boli tiež skvelí."

Všetci sa s poďakovaním začali hrnúť do šatní, len Tatiana zaostávala.

„Tatiana," podišla k nej trénerka a milo sa na ňu usmiala. „Zamkneš to tu?"

„Samozrejme, ako vždy," povedala potichúčky. Tatianina mama bola správkyňou kultúrneho domu, kde každý utorok a piatok cvičili. Preto vždy zamykala.

Chvíľu počkala, kým si bola istá, že všetci odišli. Keď okolo nej s pohŕdavým úškľabkom prešla aj Hana, vydýchla si. Nemajú ju radi. Pohŕdajú ňou. Osočujú a zhadzujú.

Ticho, ktoré sa rozliehalo celou sálou, prerušila hudba. Tatiana tu rada zostávala osamote a tancovala. Nemohla na tréningoch, pretože by ju dievčatá asi vysmiali, tak tancovala keď všetci odišli.

Bavilo ju to.

Cítila sa slobodná.

Robilo jej zvláštne potešenie vymýšľať si tance na orchestrálnu hudbu. Rôzne pohyby.

Vždy zavrela oči a vtedy svet prestal existovať.

Bola len ona a hudba. A javisko patrilo len jej.

Pesničky sa striedali a ona sa vznášala vo svojom vysnívanom svete. Tam, kde nie je závisť, súdenie, povyšovanie.

Do piatku dni prebehli ako voda. Znova stála na javisku za celou skupinou a v tichosti počúvala pokyny trénerky. O tri týždne idú na súťaž, preto má na všetkých ťažké srdce.

„Dnes však spravíme zmenu. Tatiana, poď sem prosím ťa," povedala Dominika. Tatiana s vystrašeným pohľadom predstúpila pred súbor. Hana si posmešne odfrkla.

„Tatiana, dnes skúsiš nahradiť v tanci Alex," povedala pokojne Dominika.

„Čože? Veď tá ani tancovať nevie!"

„Dominika, vážim si tvoje bláznivé nápady, ale toto je príliš."

„Veď je to sprosté poleno!"

Ozývalo sa odvšadiaľ a Tatiane sa hrnuli slzy do očí. Vedela, že ju nemajú radi. Ale že až takto veľmi...

„Dominika, majú pravdu, ja sa na hlavný tanec nehodím," povedala.

„Na druhej strane, rád by som si s ňou zatancoval," ozval sa odzadu Tomáš, ktorý doteraz len nečinne sedel na javisku.

„To už preskočilo aj tebe? To chceš tancovať s touto..." Hana začala mávať rukou vo vzduchu a snažila prísť na nejaké pomenovanie osoby pred ňou tak, aby ju Dominika nevyrazila. „...kreatúrou?"

„A dosť!" skríkla Dominika. „Povedala som, že bude tancovať, tak bude tancovať!"

Práve išla na bicykli cez polia, aby si chvíľku oddýchla.