~Maličkosti~

Krásne lži slov

P.A.: Ani to nečítajte, ak vás predošlé dve časti nebavili ;P

Sedela som tam v absolútnom tichu. Bola som tam sama a na prvý pohľad nemo hľadiac na bohato zdobený oltár, ktorý sa týčil v priestrannom a krásne maľovanom kostole.

No zdanlivý pokoj, s ktorým som tam sedela, mohol byť pokojne úbohým výplodom ľudskej fantázie.

Niekde uprostred mňa sa odohrával boj. Nikdy som nebola pokojná. Aj keď som tichá.

Ale dnes to bolo iné. Prosila som, vnútri plakala. A navonok som tam len sedela a ticho sledovala oltár.

Prečo to dovolíš? Nevidíš to? Nevidíš, čo sa deje? Prečo mi toto robíš už druhý krát?

Bolesť, ktorá prišla po krásnych lžiach, ktorým som už znova uverila, ma zmohla. Znova. Už je to trápne. Nevravím o ničom inom. Nepíšem o ničom inom.

Nikdy nie je nič také ako sa na prvý pohľad zdá.

Najskôr sladké reči.

A potom klamstvo.

Paradox.

Nie je nikto, kto by ma ľúbil.

Nemyslíš si, že je to hlúposť, čo si teraz povedal?

Samozrejme, si tu ty a ja som rád, že aj keď sme sa síce ešte nevideli, tak že ťa mám.

Zvláštne. Ja som cítila to isté. To mi robilo úsmev na tvári.

Teším sa na naše stretnutie. Asi ťa vyobjímam za to, čo pre mňa robíš. Veľmi mi pomáhaš. Neviem, ako sa ti za to odvďačiť.

Neopusť ma.

A potom?

Bola to krása. Tancovali sme, ale boli sme ticho. Smiali sme sa, ale nič sme nepovedali.

Celý svet bol náš, ale len na chvíľku.

Konečne som ju našiel. Prišla a ja ju ľúbim.

Zaplesala som. Srdce mi poskočilo a ja som sa usmiala. Tešila som sa, keď mi to povieš.

Stretol som ju na ulici. Je presne taká, akú som si vždy prial. Ďakujem, že som vďaka tebe našiel ju.

Zlomil si ma.

Teším sa spoločne s tebou. Nech vám to vydrží čo najdlhšie.

Bolo to prvé a posledné klamstvo odomňa.

Preto tu teraz sedím. Pre moju naivitu, pre moju vieru v klamstvá. Neobjal ma ani on, ani ty. Obaja ste mi klamali.

Nevadí, ja som vám to odpustila. Obom, pretože som vás mala oboch rada.

Všetko, čo ste mi povedali bola lož, čistá smola, do ktorej som skočila v naivite, že v nej dokážem plávať.

Nebola som podľa tvojich predstáv. Znova. Chápem.

Ako sa máš? Mrzí ma, že som sa ti dlho neozval.

Ozval si sa jedného dňa a ja som ostala šokovaná.

To je v poriadku, nič sa nestalo. Mám sa dobre. Úsmev každý deň, som šťastná.

I can fake a smile...

Áno, vravela mi tvoja spolubývajúca, že sa smeješ viac a vyzeráš byť omnoho šťastnejšia ako kedysi.

I can force a laught...

Vraj si sa sklamala a chceš so všetkým seknúť. Vraj nemáš chuť bojovať. Prečo? Nebola si to ty, ktorá bola optimista, tá ktorá stavala na nohy ostatných? Veď ty to zvládneš aj sama.

I am only human and I bleed when I fall down...

Čo ťa tak zmohlo? Vraj sa už nesmeješ a len sedíš a nič nerobíš. Prečo? Čo sa stalo, že z teba, takej samostatnej a silnej mladej ženy zostala troska?

Your words in my head, knives in my heart...

Potom si znova odišiel. A dnes tu sedím. A prosím Boha o pomoc, pretože to nezvládam viac ako kedykoľvek predtým.

Nikdy som to nezvládala...

Keď konečne pochopíte, čo ste mali vedieť, tak skoro budete cítiť, čo ste mali cítiť...

Inu