~Maličkosti~

Bratia

Práve som poťahovala z dohárajúcej cigarety prechádzajúc sa po uličkách mesta, v ktorom som študovala.
„Pýtal sa na teba brácho,“ ozval sa do ticha môj  kamarát Rišo.
„Ktorý a prečo?“ zatiahla som nezaujato.
„Náš matikár, Lukáš.“
„A to načo? Nemohol sa pýtať mňa?“ zamračila sa.
„Neviem. Že prečo si dohrabala tú poslednú písomku.“
„To sa naozaj musel pýtať teba?“
„Vraj s tebou trávim viac času, keďže bývame na tom istom intráku.“
„Akokeby tam on nebýval.“

Rišov brat začal pred rokom učiť na našej škole matiku. Rišo bol z toho dosť na prášky, lebo mu to nepovedal, len sa zrazu na začiatku druhého polroka objavil v našej škole, na našom internáte, kde prebýval.
Ani ja som nebola z toho nadšená. Len čo som ho tam zbadala, spomenula som si na ten deň na chate, keď som sa s nimi dvoma opila a tak trošku som sa liepala po Lukášovi.
Keby...

„Sám dobre vie, že mi matika absolútne nejde,“ vzdychla som si a znova potiahla. Posledný krát. Špak som odhodila na zem a špičkou ho zahasila. Niekedy som sa aj cítila ako ten špak. Zahasnutý, odkopnutý, na konci.
Už len pár týždňov a skončíme.
„Minule som videl úplne super film, kde sa najlepšia kamarátka zaľúbila do brata hlavného hrdinu. Pekný filmík, veď vieš, že mám celkom rád sladké filmy. Ale on umrel na konci,“ strelil do vetra znova inú tému. Obaja sme boli takí.
Ako odpoveď som len čosi zamrmlala. Nemala som náladu. Ako sa už nedávno Rišo vyjadril, dnes som dohrabala písomku z matiky, ktorá mi absolútne nejde, vytiahla ma z psychológie, na zajtra by som mala vedieť sedem tém z angličtiny. O tú sa však nebojím, tá mi ide.
Von ma vlastne Rišo vytiahol len preto, aby si mohol zapáliť.
„Vieš, asi by som sa nahneval, keby máš niečo s jedným z mojich bratov,“ povedal odrazu vetu, ktorá má prebrala zo zamyslenia. On o tom nevie.
„Prečo?“
„Ako, mám ťa naozaj rád, ale neviem si predstaviť, že by si bola s mojim bratom.“
„Vlastne, máš pravdu, asi by som ani ja nebola veľmi nadšená, keby máš niečo s mojou sestrou. Vynímať to, že moje sestry majú tridsať a viac,“ zasmiala som sa. „Avšak, čo by si spravil, keby to bola pravda?“
„A vari je?“ spýtal sa s výsmechom.
„To som nepovedala,“ usmiala som sa.
„Asi by som sa poriadne nahneval a chvíľu by mi trvalo, kým by som s tebou vedel znova prehovoriť.“
Len ma zamrazilo.
***
„Dobrý!“ zatiahla som a s úškrnom zamávala na Lukáša. Bolo pre mňa úplne zvláštne volať ho profesorom, jednak preto, lebo mal len dvadsaťpäť rokov a potom...
„Ahoj, Pati,“ usmial sa a prešiel okolo mňa, no potom som začula svoje meno z jeho úst. Patrícia. Ach, Lukáš, čo to robíš?
Snažila som sa odignorovať to búšiace srdce a rozklepané ruky. Hej, je pravda, že od onoho osudného večera tam je z mojej strany čosi viac.
„Prosím?“ usmiala som sa falošne.
„Opravoval som vaše písomky. A tá tvoja znova dopadla zle. Aby si mala štvorku som sa musel veľmi snažiť nájsť ti tam body.“
Pristúpila som k nemu, neuvedomujúc si, že stojíme na chodbe školy, ja som študent, on profesor, a všetci nás vidia.
„Sám dobre vieš, že mi tá matika nejde, Lukáš,“ vybafla som naňho. Až neskôr som si uvedomila, čo som povedala.
„Prepáčte, pán profesor,“ ospravedlnila som sa nahlas a otočila sa k odchodu. Už vyše roka si neviem zvyknúť, že tu to nie je môj priateľ.

Ešte v ten deň si ma Lukáš znova zavolal do kabinetu. Moje spolužiačky vedia o tom, že sa poznáme a všetky si z toho robíme srandu. Len čo sa cez veľkú obedovú prestávku ozvala triedou táto správa, s úškrnom som sa postavila a vykročila o poschodie vyššie.
Avšak keď som išla zaklopať, ruka sa mi triasla. Zaklopala som, chvíľu počkala a otvorila dvere.
Sedel tam, v celej svojej podobe a pozeral do papierov.
„Vitaj, posaď sa,“ pokynul rukou ku stoličke. Bez slova som sa posadila oproti nemu.
„Vypýtal som ťa od Adama, musíš si prejsť tú matiku, inak ťa nepustia k maturite.“
S povzdychom som sa oprela o operadlo. Viem, že prepadám.
„Tak, čo ti nejde?“ oprel sa o stôl a pozrel sa mi hlboko do očí. Takmer som mala pocit, že mi číta myšlienky. Odolala som nutkaniu striasť sa.
„Dosť hlúpa otázka, keď vidíš moje známky, nemyslíš?“
Lukáš sa zasmial, ale keď ma zbadal, ako vážne sa tvárim, posunul ku mne papier popísaný rôznymi príkladmi.
A tak ma najbližšiu hodinu trápil, potom mi kázal ísť vziať si veci do triedy, aby sme mohli nerušene pokračovať.
„Paťa! Čo ste tam vyvádzali celú hodinu?“ uškrnula sa na mňa moja odchádzajúca spolusediaca.
„Ten cvok ma tam doučuje matiku.“
„Len aby!“ smiala sa.
„Vieš, on si zmyslel, že budem zajtra písať. Každý príklad mi oznámkuje zvlášť, aby som sa vytiahla na štvorku a mohla ísť k maturite.“
„Tak si to uži s tým samcom!“ našpúlila pery. Musela som sa zasmiať.
„To, že je pekný neznamená, že s ním chcem skončiť v posteli.“