𝓛𝓸𝓼𝓽 𝓫𝓸𝔂

3

Ráno som vstala a nepríjemne si pretrela oči. Zase škola. viete, že presne to neznášam? Školu. Prevalila som sa na posteli a nepríjemne sa zamračila na strop. Koniec koncov, ten strop za nič nemôže. 

Potom som nabrala nechuť číslo dva a to síce pri myšlienke na to, že idem zo sebou nosiť toho zaostalca. Naozaj, vďaka mama. Máš to u mňa. 

Postavila som sa a obliekla si uniformu. 

Bez nálady som prišla do kuchyne.

"Dobrá ráno." zamumlala som a sadla si za stôl. Pre zmenu som nemeškala a dokonca som mala aj náskok. 

"Ahoj Jull." usmiala sa mama od šporáku. "Dnes prídem z práce neskoro." dodala.

"Kde je?" hneď som sa spýtala. "Mne je to vlastne fuk." vydýchla som a oprela si hlavu o ruku.

"Myslíš Sebastiana?" usmiala sa žiarivo Tiff.

"Ono to má meno" zamumlala som potichu nezaujato.

"Jull!" zasyčala mama.

"To on chodí ako nemý stĺp. A to stĺpy nechodia!" zdvihla som výhražne prst.

"Mami? Takže neprídeš na moju besiedku?" otočila sa na mamu smutne Tiff.

"Zlatíčko, nestíham to." ospravedlňujúco sa usmiala mama.

"Vždy musíš pracovať, keď tam niečo máme." zašomrala si popod nos Tiff a oduto sa zdvihla do obývačky.

Mama už dlhšie nebola v práci do noci. Vedela som, že nám určite zase vyskočili výdavky a pohľadom som hľadala obálky. Boli veľmi starostlivo skryté za chlebníkom, ktorý bol prázdny. 

Skočila som pohľadom z obálok na mamu, ktorá mi nevenovala pozornosť nakoľko sa jej robili vajíčka na panvici.

"Dlhy?" neodpustila som si a postavila sa.

"Čo?" otočila sa mojim smerom.

Podišla som ku chlebníku. "Nikdy si v tom to nebola dobrá." zobrala som obálky. Načiahla sa, že mi ih zoberie ale s povzdychom to vzdala. 

"Skrývanie nie je moja silná stránka." vrátila sa k vajíčkam ale bolo cítiť, že nie je nadšená, že som ich našla.

"Myslela som platenie." zamumlala som zaujatá textom v listoch. "Hrozí nám vyhadzov?" zhrbila som obočie a pozrela vážne na mamu.

"Preto si zoberiem viac nadčasov." odpovedala. "Zvládneme to." prikývla si do panvice.

"Takto sa nedá žiť." neveriacky som pokývala hlavou. 

Jej odpoveď sa nedostavila a ja som teda dala listy späť za chlebník a opustila kuchyňu. 

Ako môžme takto žiť? Domovník má z nás dobre že nie mŕtvicu a ona stále neplatí. Takto to proste nejde.

Nabehla som do maminej spálne. Bola som dosť vytočená. Hneď som sa stretla s párom očí môjho nepriateľa.

"Za päť minút vyrážam." zavrčala som a spražila ho pohľadom. Nečakala som a dvere zavrela. 

╦╦╦

"Oh, nový žiak. Ani som si nevšimla." zasmiala sa naša triedna. "Len poď k tabuli a predstav sa." musela som sa uchehtnúť. Ak ten niečo cekne, tak asi znesiem zlaté vajce. 

Celú cestu do školy sledoval svoje nohy a ja ako správna dobráčka som sa modlila, nech hodí držku. Nehodil. 

Chlapec sa dosť poošíval a sťažka sa nadýchol. Po ceste k tabuli som zachytila niekoľko dievčenských pohľadov ako ho hlcú.