𝓛𝓸𝓼𝓽 𝓫𝓸𝔂

9

"Prepáčte, už budeme musieť ísť." odložila som tašku a postavila sa. Trochu som si pretiahla stuhnuté ruky a pozrela Tiff, ktorá sa bez slova zdvihla a spolu so Sebatsianom, ruka v ruke, prišli ku mne.

"Samozrejme. Dúfam, že sa ešte objavíte." vydýchla a šálku zovrela pevnejšie. 

"Ďakujeme za všetko." slabo som zdvihla ruku ako znak zamávania a spolu s Tiff a ním sme opustili altánok.

"Zvláštna to pania." zamumlala si Tiff.

"Prečo? Proste nemá rada ľudí." založila som si ruky na prsiach a pokračovala v chôdzi po prašnej ceste. Slnko pomaly zapadalo a ja som začala pociťovať chlad na mojej koži. Nemala som ani tušenia, koľko cesty je za a pred nami. Čas mi vtedy neprišiel ani na um. Až samotné zotmenie mi pripomenulo, že mama bude určite strachom bez seba pobehovať po dome a snažiť sa nás nájsť.

"To áno, ale..." odmlčala sa a sťažka vydýchla.

"Nesadla ti?" snažila som sa jej pomôcť. Vyzeralo to, ako keby nevedela, čo chce povedať ale pri tom mala vo veci jasno.

"To nie." hneď vyvrátila. "Prišla mi proste zvláštna." nakoniec povedala tvrdohlavo.

"Len tak?" prevrátila som oči nad jej detinskosťou. Je to proste ešte malé dievča, ktoré by sa najradšej hodilo o zem len aby dostalo čo chce. 

"Prišla mi, že sa snaží zbaliť Sebastiana!" nakoniec dupla do piesku. Spolu s jej ráznym dubotom tiež zastavila a ja s ňou.

"Prosím?" otočila som sa na ňu.

"Počula si." pozrela na Sebastiana, ktorý bol ako inak, mimo. "Flirtovala s ním." prikývla si tvrdohlavo nad svojimi slovami.

"To je hlúposť, Tiff." prevrátila som oči. Je ešte mladá, nemôže predsa spoznať niečo také. A vôbec, Melinda je dospelá žena, ktorá prišla o manžela. Nejaký čudný autista by mohol byť pre ňu tak maximalne námet na knihu ale určite nie objekt záujmu. 

"Nie je!" hneď zhúkla a silne stlačila jeho ruku. "Pýtala sa ho, že odkiaľ pochádza." zamyslela sa nostalgicky. "A tiež, že kde má rodičov. Keď som jej povedala, že sme si ho adoptovali, povedala" myslela som si"." spravila úvodzovky nad Melindinými slovami. 

Musím priznať, že ma to trochu zarazilo. Prečo niečo také Melinda riešila? Tiff by si nevymýšľala. Možno predsa je to celé divné. Ale žeby ho balila? Noták, to je smiešne. 

"Nemala by si nad tým rozmýšľať." nakoniec som kývla a pokračovala v smere  cesty. 

Rýchle zahovorenie témy Tiff na malý moment zamestnalo a ona nič nenamietla. Priznám sa, že som sa naozaj chcela pozastaviť a zamyslieť ale priestor som dostala počas zvyšnej cesty domov. 

"Odpovedal jej?" zamumlala som smerom k Tiff. Náš dom bol doslova za rohom a ja som využila posledné minúty pred tým, než budeme zasypané otázkami od mami.

Tiff len záporne kývla hlavou. 

Čo som aj čakala?

Doma nás ako inak čakal celkom podrobný výsluch. Záver znel tak, že zajtra pôjdeme zaniesť Melinde koláč na privítanie a mama tajne dúfa, že budeme vychádzať. Vynechala som detail, že možno flirtuje so Sebastianom a Tiff som spražila pohľadom alá Skús niečo ceknúť. "

Možno to znie ako plán ale to je to posledné čo teraz budem riešiť. Sebastian mi bol, je a bude úplne u paže. To, že by ho naša suseda balila mi príde ako blbosť ale pre mňa za mňa. 

Večer som mala problém zaspať.

Môj spacák, ktorý bol na studenej zemi mi len dokazoval, že dnes v noci to nebude rozhodne krásna noc v prírode. Nakoniec som rezignovane zasvietila sviečku v mojej izbe a spolu so spacákom sa presunula do rohu izby, kde mi prišla teplota vyššia. 

Netušila som, koľko je hodín. Mobil nemám a jediné hodiny v dome sú dole v kuchyni a trasa do nej by sa dala porovnať k vydubkanej cestičke v Amazonskom pralese. 

Keď zrazu ma z môjho zamysleného pozorovania nezaujímavej steny predo mnou vytrhol zvuk. Padnutie. Niečoho. Ľakla som sa. Asi si hovoríte, že som sa postavila a išla to skontrolovať. Riskantné. Zaryla som sa viac do periny, tak že mi trčali len uši a snažila sa nahodiť flegmatickú náladu. 

Nevyšlo.

Namiesto toho, som opäť započula padnutie ale tentokrát z vonku. Moje jediné okno v izbe ale už nebolo tak ďaleko a tak som sa ako húsenica v spacáku doplazila ku oknu a nenápadne nakukla von. To čo so videla ma zarazilo. 

Nejaká žena sa tam doťahovala s mužskou postavou ale ani ňou nepohla.

Sebastian. Jasnejšie ako facka.

a....

...zaraďujem...

Melinda! 

Bez rozmyslu som sa vysúkala z mojej rolky a dosť nervóznym behom som sa rozhodla prešprintovať dom až von k nim. Nabrala som po ceste prah, hrniec a aj tú debilnú dieru v schodoch na verande. To bol bod, kedy si ma všimli.

Melinda mala smrť v očiach a Sebastian.., bol mimo. Naozaj treba plytvať slovami na opisovanie jeho postojov? Je to jasnejšie ako polárka, že tento chalan prejaví pocit až vtedy, keď  na neho tá polárka spadne. 

"Choďte od neho preč!" hneď som sa postavila pred Sebastiana a hľadela tak Melinde do očí. "Čo tu robíte?!" bola som trochu podráždená. Serem vám Sebastiana, táto ženská nám vošla na pozemok! "Ste na neho stará!" ukázala som na Sebastiana. Moja veta ju vyviedla z mieri.

"O čom to, preboha, hovoríš?!" dala si ruky v bok.

"Počuli ste! Má osemnásť! Dalo by sa to označiť pedofíliou!" mykla som plecami. Bola som trochu vytočená. Možno by som sa ani nedivila, keby sa tu teraz zjavila mama. Neboli sme zrovna ticho ako myšky. Boli sme ako zmyslov zbavené paviány.

"To nemyslíš vážne." odfrkla si pohŕdavo. "Nechápeš tomu." dodala a prevrátila oči.

"No, to teda asi nie. Naša mysteriózna suseda sa mi snaží uprostred noci uniesť nevlastného brata! Vysvetlenie by bodlo!" nechápala som, že bola taká pokojná. To ja som večná flegmatička. Karta sa očividne obrátila.

"Upokoj sa." zase prevrátila oči. "Nikoho ti neunášam." pokračovala. "Chcela som sa porozprávať." mykla plecami.

"Uprostred noci!?" neveriacky som zdvihla obočie. Táto ženská si myslí, že som už načisto blbá ale je načisto blbá.

"Priznávam,.." zdvihla ruky k hlave. "Ranne hodiny by boli asi lepšie." dokončila.

"A teraz pravdu." už som povedala pokojne aj keď som zatínala päste. 

"Bože,..." vydýchla a prevrátila oči.

"Myslí si, že mi rozumie." ozval sa niekto, od koho by ste to naozaj nečakali.