Freddyho príbeh 2 (Dokončené)

8.časť - smútok

Animatronici sedeli pri pódiu vedľa zviazanej Marionette a Golden Freddyho. Už prešli tri hodiny odvtedy, čo ich kamarátku odviezli do nemocnice. Vyzerala strašne - Freddy veľmi zúril a povedal, že si to s tými dvomi vybaví. Sám ich položil na zem a zviazal. Teraz zmizol. Mangle sedela pri Marionette a rezala jej prsty. Aby neboli ostré.
Chica plakala na Bonnieho pleci. Ani Bonniemu nebolo všetko jedno. Čo ak zomrie... a oni sa to nijak nedozvú. Sú roboti, nikto sa o tom s nimi nebude rozprávať.
Foxy sa prechádzal okolo miesta, kde ležala mŕtvola majiteľa. Aj tú už odvliekli. Hákom si prechádzal po druhej ruke, a keď prišiel Freddy, znervóznel. Vrhol sa k nemu a hneď vyvreskol.
"Zistil si niečo?"
"Nie." Povedal Freddy a sadol si k svojmu mikrofónu. "Čo by som mal zistiť? Som šéf reštaurácie, nie sveta."
Foxy sa zase začal prechádzať.
Marionette a Golden Freddy sa zobudili. Chica predbehla Freddyho a vlepila obidvom.

Začula som hlasy. Hlasy... sa rozprávali o mne. Jeden vzlykal, druhý vážne rozprával a tretí bol ticho. Cítila som niečo mäkké a pohodlné. Otvorila som oči. Bolo to biele.
Vlastne... všetko bolo biele. Biele steny, biely strop, biela podlaha, eh... biely... človek?
Rozlepila som oči. Ten biely človek bola žena s okuliarmi, ktorá bola oblečená v bielom.
Sestrička, pomyslela som si a potom som vykríkla. Spomenula som si na Marionette, ako mi prepichla srdce.
Mama ku mne pribehla a hneď za ňou tato.
"Žiješ!" Plakala mama a oprela sa o mňa. "Báli sme sa... že... už... nikdy..."
Potom padla na zem. Keď som sa po nej obzrela, všimla som si, že mám celú hruď obviazanú obväzom. Boli na ňom trochu krvavé fľaky. Chytila som si ho. Veľmi to zabolelo a prižmúrila som oči.
Pribehol ku mne otec.
"Dievčatko moje!" Povedal a stískal mi ruku. "Keby nebolo tých robotov... keby sme vedeli!"
"Akých robotov?" Opýtala som sa. Otec neodpovedal. Odpovedala mi sestrička.
"Strážca kamier, ktorý celý boj pozoroval, nám poslal záznamy." Povedala. V rukách držala tablet a ukázala mi, čo na ňom pozerá. Bol tam záznam z kamery. Videla som seba, ako ma držala Marionette a ako ju Foxy udrel. Potom sestrička záznam zastavila.
"Videli sme všetko. Roboti sa ťa snažili zabiť."
"Nie všetci! Je ich tam osem a napadli ma len dvaja!"
"Jeden namiesto teba trafil toho robota, ktorý ťa držal a ten zajac ťa chcel zabiť, keď si krívala preč."
"Foxy mieril na Marionette! A Bonnie ma podopieral!"
Sestrička sa zamračila a pustila si celý záznam znova.
"Máš pravdu!" Povedala a prikryla si rukou ústa. "Tí roboti ti pomáhali!"
"Asi sa idú od strachu zblázniť, kde som!" Uvedomila som si. "Musím ísť hneď za nimi!"
Vyskočila som z postele, ale sestrička ma zatlačila naspäť. "Mala si vážne zranenie srdca, nikam nejdeš. A inak... povedali sme si, že keď sa zobudíš tak pôjdeme robotov udať. Tak... ja idem..."
"Nie! Stojte!"
Sestrička okamžite zastavila a otočila sa na mňa.
"Čo je?"
"Neudajte ich! Oni mi neublížili! Urobili dobrý skutok a za to nemôžu byť vypnutí! Prosím! Sú to moji priatelia!"
Zvierala som plachtu a do očí sa mi tlačili slzy.
"Prosím!"
Otec na mňa vypleštil oči. Jeho dcérka sa zmenila na hlavnú hrdinku v scifi príbehu.
"Dobre." Trasľavo vydýchla sestrička a zatvorila oči. "Tvoji roboti budú v utajení. Nikto nezistí, že  myslia sami."