Freddyho príbeh 2 (Dokončené)

10.časť - liečba

V nemocnici som bola tri týždne. Kým mi vysoko poškodené srdce vrátili do normálu, trvalo to veľmi dlho. Sestrička sľub dodržala a nikomu nič nezažalovala. Bola som z toho veľmi šťastná. Mama a otec chceli odo mňa vysvetlenie. Roboti - a tí mi pomáhali? S pocitom viny som im všetko vysvetlila. Môj príbeh o tom, ako som ich prvýkrát videla ožiť, ako som prežívala školský výlet a ako sme sa skamarátili. Nakoniec som so sklonenou hlavou povedala, prečo som ich vlastne vtedy objímala a prečo som mala prepichnuté srdce. Ubezpečila som ich, že Marionette a Golden Freddy, ktorí ma chceli zabiť, sú moji nepriatelia. Ostatní držia so mnou.
Mama sa totálne zrútila. Musela sa oprieť o stenu aby neodpadla, ale aj tak sa jej to nepodarilo. O chvíľu sa jej vyvrátili oči dohora a padla so slovami : "tak to preto tie rany..."
Otec narozdiel povedal, že mi rozumie.
"Chápem ťa. Sú to tvoji priatelia a ja ti nezakazujem sa s nimi rozprávať. Len..." zamyslel sa. "Je to zvláštne, nie? Zdala si sa mi taká podozrivá... stále si chcela ísť len k Freddymu, a ako si ich objala... a vlastne... keď sme tam išli jesť, tak mama rozprávala o nich ako o vrahoch a ty si ich obraňovala. To... si vtedy nechcela, aby sa o nich tak rozprávalo, keď sa zmenili, však?"
"Hej." Prikývla som.
"A ty si cez ten výlet prežívala úplný horor, a..."
Celý čas mi hovoril o mne, čím som bola podozrivá, a na čo prišiel. Bolo zvláštne, že hovoriacich robotov nebral ako hrozbu, ale ako priateľov. Mama bola presný opak. Keď sa zobudila, namiesto roboti ich oslovovala krvilační vrahovia a nechcela sa rozprávať o ničom inom, len o ich zlých vlastnostiach. Už ma to začalo štvať. Moji rodičia sa kvôli animatronicom pohádali. Vyšli von z mojej izby, aby som ich nepočula. Ale ja som ich počula. Tato bol na mojej strane, mama zas urážala robotov. Keď som si chcela ľahnúť, švacla som si hlavu o stenu.
Po pár hodinách som odišla z nemocnice. Byť opäť doma bolo úžasné. Kniha o Freddym ležala na mojej posteli a pri nej bol nápis: VITAJ DOMA, ZLATKO!
Ale ani som sa toho nestihla dotknúť,  prišla za mnou mama a knihu mi vytrhla. Zamračila sa na Freddyho, ktorý bol nakreslený navrchu a držala knihu meter od seba. Potom s ňou odišla. Hodila som sa na posteľ a rozplakala som sa.

Freddy sedel pri dverách pivnice ako posadnutý a počúval. Chica k nemu prišla a prevrátila očami.
"Freddy, naozaj si myslíš, že budeš počuť ich rozhovor? Sú to hrubé dvere."
Fredy si vzdychol. "Neuvedomil som si jednu vec. Táto reštaurácia bude dočasne zavretá. Mám pustiť Marionette von?"
"Samozrejme, že nie!"
"Vtom prípade nemáme kľúče."
Chica si prikryla ústa rukami. "Vidíš, Marionette má kľúče!"
Odrazu sa ozval hlas a výkrik. Freddy aj Chica znehybneli.
"Počúvajte, blbci!" Zasmial sa Golden Freddy. "Máme rukojemníka. Pustite nás von, inak zomrie!"
"Kto je ten rukojemník?" Vyplašene sa ozval Freddy.
"Balloon Boy! Celkom ste na neho zabudli, však, loseri?"
Chica si vymenila pohľad s Freddym. Ani jeden z nich nevedel, čo si počnú.