Viacero ľudí si všimlo kývanie. Zamávala som na animatronicov, urobila som nahnevaný ksicht a začala som si prstom rezať krk. Bonnie dostal záchvat smiechu a celý sa triasol. Pohol nohou, ale potom ju hneď dal naspäť. Pleskla som si rukou po čele, no hneď nato som sa tvárila ako slušné dievčatko, lebo sa na mňa pozrela mama. Pokrútila hlavou a zbledla.
"Tí animatronici sú divní," povedala zdesene. "Nemali sme sem ísť. Čítala som tú knihu o tejto reštaurácii a... tam sa písalo, že niekto v noci vraždí nočných strážcov. Prečo sa tak na mňa pozeráš?!"
Okamžite som sa vzpriamila. Môj pohľad plný nudy a hnevu mamu určite vyľakal. V duchu som sa preklínala. Teraz som určite prezradila, že o animatronicoch si myslím niečo iné ako to, že sú to krvilačné príšery. Ale nech! Naozaj si to myslím a je to pravda!
"Mami, nepreháňaj." Povedala som jej. "Už týždeň nikto nezomrel. Je to v pohode. A... aj tak sme tu cez deň. Ak oni čírou náhodou vraždia, je to v noci. Tak prestaň hysterčiť."
Mama sa obzrela po Freddym a potom sa otočila späť.
"Ja neviem..."
"Poďme už." Povedal tato a vstával od stola. "Máte dojedené?"
"Hej, ale chcem tu ešte zostať!" Prosíkala som kvôli animatronicom.
"Čo si sa s koňom zrazila?" Zvolala mama. "Odchádzame. A do tohto miesta plného krvi sa nikdy nevrátime!"
Schytila ma za ruku a vytiahla von. Kým som bola preč, stihla som zazrieť animatronicov. V očiach sa im odrážal smútok a úprimne ľutovali, že kedysi vraždili.
YOU ARE READING
Freddyho príbeh 2 (Dokončené)
FanfictionJa sa bojím. To nevadí. Je to pre mňa normálne. Animatronici sa boja. Počkaj... čo? Všetci sa boja. Boja sa straty života a boja sa svojich priateľov. Kto je ten zradca, kto sa pridal k vraždeniu, aj keď sme s tým dávno skončili? Elektrošoky osvetli...