Freddyho príbeh 2 (Dokončené)

24.časť - nový animatronic

Keď to Bonnie povedal, všetko mi došlo. A spomenula som si.
Napísala som rodičom odkaz, že sa už nikdy nevrátim, lebo sa idem stať robotom. Budem aj spievať namiesto Freddyho a reštaurácia sa otvorí. Zároveň pomôžem mojim priateľom s Ballorou, Funtime Freddym a Funtime Foxym. Animatronici mi totiž povedali, že títo traja sú tí najhorší  "ľudia" na svete. A že majú strašnú minulosť.
Tak som sa rozhodla, že sa pridám k animatronicom. A budem tu už navždy a... budem spievať s Chicou a Bonniem...
Zatriasla som hlavou. Nesmiem myslieť na takúto zvláštnu vec. Idem sa rozlúčiť z rodičmi.
Vyšla som von z reštaurácie ale nenasadla som na autobus. Išla som pešo.
Keď som zastavila pred mojím domom, bola som strašne unavená a udýchaná. Oprela som sa o svoje kolená a potom som zaklopala na dvere. Otvorila mi mama, držala si vreckovku pri ústach a bola od plaču červená.
"Anjelik môj!" Vykríkla. "Ty si si to rozmyslela, však hej? Povedz to, prosím!"
"Mami, prišla som sa rozlúčiť. Kde je tato?"
"Poď dnu," povedala a zatvorila za mnou dvere. Nevšimla som si, že ich aj zamkla a kľúč hodila do kuchyne.
Otec bol v mojej izbe a ležal v mojej posteli. Popritom objímal všetky hračky.
"Oci... čo... to robíš?"
Aj on plakal. A reagoval na môj príchod rovnako. Úplne rovnako.
"Dievčatko moje!" Zakričal a stisol ma. "Že si si to rozmyslela? Prosím, že si si to rozmyslela?"
"Oci nie, prišla som sa rozlúčiť."
Povedala som a zobrala som zo stola fotku rodiny. 
"Toto si ale nechám na pamiatku."
Tato zavrel okno a priklincoval ho k doskám.
"Okej, zlatko!" Povedal a kŕčovito mi zovrel plece. "Ale teraz choď do obývačky, prosím."
Poslúchla som ho a odišli sme z mojej izby.
V obývačke mama zamkla balkón a kľúč držala v ruke. Sadla som si medzi rodičov a obidvoch som ich objala.
"Je mi to strašne ľúto!" Povedala som so slzami v očiach. "Ale musím to urobiť! A vy to viete."
"Och, zlatko, aj nám je strašne ľúto, že..." mama sa pozrela do zeme. "Že už nikdy nemôžeš vidieť prírodu a cítiť čerstvý vzduch!"
"Počkaj... čože?" Opýtala som sa s vypleštenými očami. "Ako si to myslela?"
"Myslíš si,..." povedala mama nahnevane a vstala, "že ťa necháme ísť, aby si spáchala samovraždu? Myslíš si, že to urobíme? Nie, moja zlatá. Zostávaš tu a my ťa nespustíme z očí!"
Prosebne som sa pozrela na tata. Ten vyzeral smutne a zároveň nerozhodne.
"Viem, že to veľmi chceš, lebo sú to tvoji priatelia, ale uvedom si, že kvôli robotom nezomrieš! Nech si ten spor s tými ďalšími vybavia sami!"
"Nikto tomu nerozumie!" Zakričala som zúfalo. "Kvôli vám môžu zomrieť!"
"Už sa stalo." Povedala mama a pozrela sa na mňa.
"Ale to je len jeden! A čo ostatní? Aj tých mám rada!"
Rodičia mi už neodpovedali a nechali ma samú. Rýchlo som za nimi zabehla a objala som ich. Vedela som, že je to naposledy.
Potom som odišla do mojej izby. V záchvate paniky som stŕhavala z okna dosky a rozrazila som si líce. Tiekol mi pramienok krvi.
Ale ja som išla ďalej.
Rodičia vbehli do mojej izby a videli ma vyskakovať z okna. Tato skočil za mnou.
"Čo si myslíš, že robíš?" Opýtal sa ma naštvane. "Okamžite sa vráť späť!"
Keďže som s mojimi ex-kamarátkami tadiaľto stále chodila von, poznala som všetky zákruty a uličky. Zabočila som do jednej a zakričala som:
"Nechaj ma, oci! Sám vieš, že je to pre dobrú vec! A inak odkáž aj mame, že vás oboch ľúbim!"
Hlas sa mi triasol. Skočila som do diery v múre a skryla som sa za kontajner do tajnej skrýše. Vždy sa sem schovávam, keď pred niekým utekám a vždy to vyjde.
Ani otec ma nenašiel. Počula som, ako chodí okolo, a potom sa jeho kroky vzďaľovali. Rýchlo som vybehla z úkrytu a utierajúc si slzy, bežala som priamo do mesta.
Pred reštauráciou som sa zastavila a vkročila som dnu.
Animatronici na mňa čakali hneď za dverami. Keď som tam vkročila, strašne som sa zľakla. Potom to ale bolo vporiadku.
"Naozaj to chceš urobiť?" Opýtal sa Bonnie smutne. "Naozaj chceš zomrieť kvôli nám?"
"Pre vás urobím všetko," povedala som zachrípnutým hlasom. "Aj sa nechám zabiť."
"Si si tým nastopercent istá?" Opýtala sa Chica.
"Na dvetisíc percent."
"Tak v tom prípade poď za mnou." Povedal Bonnie a viedol ma do kuchyne.
Za chladničkou za rohom boli tajné dvere. Bonnie ich otvoril a vkročil dnu.
Vnútri bola posteľ, ale nebola to pekná mäkkučká posteľ, v ktorej spávam. Bola to posteľ na mučenie.
Okolo celej postele bolo milión malých ramien s háčikmi na konci a s reťazami okolo lehátka. Posteľ bola z kovu a celá miestnosť bola šedá. Steny boli postriekané krvou.
Zľakla som sa. Ostatní brali túto miestnosť ako samozrejmosť. Žili v nej celý život. A vytvárali nových animatronicov.
Bonnie sa postavil pred posteľ a pohladil ju.
"Zabil som toľko nočných strážnikov, že už som aj stratil pri tejto posteli rozum. Tu sa naposledy nadýchli. Nie je to vôbec príjemné. Tieto ramená-" ukázal na malé ramienka s háčikmi- "sa ti zapichnú do kože a strhnú ti ju. Od bolesti zomrieš. A potom nastupujeme my..." ukázal na animatronicov. "Zoberieme kostým, navlečieme ho na teba a pripojíme hlavný kábel. Potom už budeš jednou z nás. Ale tento proces nebude príjemný ani pre teba, ani pre mňa. Už nechcem zabíjať. Ale je to tvoje želanie. V tom prípade okej."
Chvíľu som ešte čakala, ale potom som si ľahla na posteľ. Zatvorila som oči.
Cítila som, ako ma privezujú k posteli reťazami, aby som sa nehýbala. Potom som pocítila len slabé dotknutie ramien. Natočila som hlavu doľava a myslela som na rodičov. Mám  vás rada, pomyslela som si a dúfala som, že ma počujú.
Chvíľku som ešte čakala, kedy príde rad na moju kožu. Počula som, ako si Bonnie niečo mrmle a strach mi liezol po celom tele.
A potom som cítila, ako ramená potiahli.
Vykríkla som a potom nastala tma.

Mangle sa zo stropu pozerala na jej kamarátku, ktorá krváca a jej koža visí na ramenách.
Mangle sa odvrátila. Bolo to strašne nechutné.
Keď dávali mŕtvej kostým, pozrela sa tam. Kostým nebol žiadne zviera ako medveď, zajac alebo líška. Ten kostým bolo dievča s červenými vlasmi v dvoch copíkoch, malo červené šaty a na bruchu malé dvierka. Na kostýme boli zelené oči. Tie sú najkrajšie.
Mangle si ten kostým obzerala, ale veľmi sa jej nepáčil. V otvorenej dlani držal mikrofón. Namiesto Freddyho bude spievať toto čudo. Tak okej.
Mangle sa striasla. Nie je to neznámy, je to jej kamarátka, len má kostým. Neber ju ako nepriateľa! Prikázala Mangle sama sebe a pozrela sa späť na svoju kamarátku.
Bonnie práve zapájal hlavný kábel. Keď svoju prácu dokončil, začalo blikať svetlo. Na stene blikal tieň nového animatronica.
Nový animatronic otvoril oči.

Ahojte všetci 😉 toto bola posledná časť mojej knižky. Ja sama s tým nie som zmierená, je mi to ľúto, ale mám dobrú správu😂😅😆 práve sa píše Freddyho príbeh 3 😍 viem, že to trošku predlžujem, ale Freddyho príbeh 3 bude posledný. 4 už nebude nebojte sa 😂 a inak ako môžete vedieť, Freddyho príbeh 3 bude o sister location, ale nebojte sa, Paika sa bude so starými hrdinami stretávať stále ☺🙃